Tag: Fikcia

Steny hrubé mne len patria. Sám som si ich postavil. A záhrada tak je veľká. Rýľom som ju pokoril. V novom dome O dome sme už hovorili skôr. Keď sa decká doň dovalili bol stále ešte len na hrubo omietnutý ale, ako sme už spomínali, postavený bol poctivo a dobre. Nevedno prečo dedo po celé tie roky dom poriadne neomietol. Všetko ostatné bolo poctivo dokončené. Brizolit a na […]

Cvrčky moje už vás nieto. Malý byt som opustil. Dom veľký ma víta preto. Dedo posteľ pripravil. Sťahovanie Istotne sa ešte veľakrát v našich spomienkach vrátime do chlapcovho bytu. Hádam sa ešte voľačo nájde v prázdnej hlave pisateľa a tak sa budeme musieť vrátiť. Bola by škoda čohokoľvek nespomenúť, pretože sa nazdávame že to všetko, celé ako je, stálo za to. […]

Múrik malý preskočím ťa. Stena veľká zdolať ťa chcem. A svet vábny pokorím ťa a tiež lásku spoznať viem. Nezbedníci Chlapci z bytovky boli fajn tlupa. Vyrastal s nimi až do svojich dvanástich kedy sa odsťahovali do domu v centre Pezinka. Počas dlhých nudných dní, kedy neboli v škole, zvykli vystrájať kadejaké hlúposti. V takzvanej sušiarni, alebo to bola kočikáreň, […]

Nozdry vlhké ako more a tie oči veľké ako svet. Chrbát široký ako sveta dvere a ten pohyb ladný ale mocný ako keď na svet sa derie prvý jarný kvet. Kone, kone moje drahé Po návrate domov sa všetko vrátilo do normálu. A keď sa povie do normálu tejto rodiny, myslí sa tým návrat do chaosu. Chlapec obzeral svoju izbičku v ktorej bol po dvoch mesiacoch strašidelný neporiadok. […]

Léto, léto mývšechno zdá se mi najednou vzácnější.Léto kouzelnýletos musíš být tisíckrát krásnější. Smutné leto Celá rodina bola z umiestnenia chlapca rozčarovaná. Ani v Lučenci a ani v Modre nikto v skutočnosti nerozumel ako k tomu prišlo a či to bolo vôbec potrebné. Vedelo sa, že otčim nie príliš zvláda výchovu cudzích detí, vlastne sú mu ukradnuté, robí […]

Domov a pohodlie. Neviem čím ste kým vás na chvíľu nestratím. Samota. Ach, tá samota. Ty dievča jedno nezbedné. Nútiš nás prežiť medzi ostatnými. PSYCHIATRICKÁ NEMOCNICA Philippa Pinela Pezinok Ak by si jeden myslel, že chlapec bol excentrický to ešte nebol na detskom oddelení detskej psychiatrie v nemocnici Philippa Pinela. Nastalo horúce leto a malé chlapča sa malo […]

Keď berieš si kravu, zober si aj jej teľatá. Z kaluže do blata Po tom čo otčim, toto malé zavalité čudo, vošiel do bytu, si deti už trochu zvykli. Najprv sa veľmi voči deťom neprejavoval. Ovládal vtedy ešte dokonca aj svoje zvláštne výchovné vášne, ktorých ničivú silu asi objavil až neskôr. Dokonca na niektorých fotkách bozkáva tieto cudzie deti pretože je opitý. […]

Sám prehrám sa ja. Nájdem si svoj svet aj svojho zubára. Svoje krídla rozprestriem. Mesto svoje objímem. Ako ta čierna vrana severská. A už nikto mi nepovie že som dieťa bez hláska. U zubára Dieťa, chlapec ale aj muž boli vždy nejako tak trochu zvláštní. Nevedno či to bolo spôsobené nedostatkom pozornosti a lásky zo strany rodičov, ku ktorému dochádzalo už od útleho […]

Lakomec a jeho Ara Bol raz jeden bohatý, ale nesmierne lakomý, bezdetný a tak trochu tupý človek, ktorý si čas od času, predstavte si, doprial aj dovolenku. Bol to človek opatrný, doma žil skromne, ale sem tam si vyhodil z kopýtka. Akoby aj nie. Jeho lakomosť voči sebe aj ostatným bola by ho hádam aj celkom pochovala, keby proti nej čo i len trošku nebojoval. Podnikal si […]

Javor, Javor, vysoký si, akože ťa obkliesniti?Hajaj, Dunaj, Dunaju, Dunaj voda teč. Daj mi, milá, daj mi stolček, nech obkliesním ten javorček!Hajaj, Dunaj, Dunaju, Dunaj, voda teč! Javor, Javor, biely javor, rýchlo si ma, šuhaj, zabol.Hajaj, Dunaj, Dunaju, Dunaj, voda teč! Nezabudol, nezabudnem, chodieval som, ešte budem.Hajaj, Dunaj, Dunaju, Dunaj, voda teč! Zo škôlky do […]