Časť dvanásta Z pohľadu vraha Josip sa vyzliekol a hodil si studenú sprchu. Stál tam hodnú chvíľu. Nechal si ľadovú vodu stekať od hlavy dolu cez celé telo, a tiež ústami sŕkal životodarnú tekutinu aby sa napil. Obchytkával si brušný tuk a rozmýšľal ako sa ho zbaviť. Chcel by mať ploché brucho a možno aspoň dve tri tehličky. Až keď sa už triasol od zimy a pohľad […]

Časť jedenásta Úraz Josip vybehol von z hotela a namierené to mal rovno do najbližšej lekárne. Iba šero, tá oceľovo modrá obloha, v ktorej už stratili sa aj posledné obrysy oranžových malieb, mu pripomenulo koľko je už hodín. Vzduch vonku bol nasýtený morom a vlhkom. Oťažieval a padal na všetko živé aj neživé akoby tým všetko chcel poslať už spať. Lekárne sú už […]

Časť desiata Ponáhľaj sa pomaly Smrť. Predstavujeme si ju vždy tak bolestivo a na milión spôsobov. Nakoniec je však vždy každá z nich nie iná ako len tá milosrdná. Koroner Dovolenkári pri stoloch sa len trochu čudovali tomuto nečakanému vzruchu, keď okolo terasy preletelo zopár policajných aut a záchranka. Ako keď hodíte medzi vrabce príliš veľký kúsok chleba a […]

Časť deviata Vražda v Hoteli Astoria “Što je, što je? Bog i njegova Marija! Idem, nemam motor u guzici, mladiću!!!” (Čo je, čo je. Boha aj jeho Mariu! Veď už idem, nemám motor v riti, mladý pán!!!) – kričí za odchádzajúcim Josipom malá zhrbená starenka v čiernom a hádže varovne rukou do vzduchu. To je prvýkrát po rokoch čo ho niekto nazval mladý pán, ale keď […]

Časť ôsma Rasmussen na mieste činu? Nepravdepodobné! “Dobrý deň. Kriminálka Záhreb. Sme tu kvôli tomu prípadu. Dali vám, dúfam, naši miestny kolegovia vedieť že prídeme?” – predstavil sa Josip recepčnej hotela, miestami ešte stále pokukujúc po Jelkinom aute. Páčila sa mu nakoniec táto veľká krava. Zbrusu nové Volvo z 2013 bolo napasované medzi dvoma autami a […]

Deň je dlhý, ach, ako len rozpína sa krásne od brieždenia až po úplnú tmu. Dych je však plytký, oči karpavé rozlepia sa skoro ráno a myseľ hneď hľadá niečo tam dnu. Zmysel života sa derie ale možnože je to len holubie perie. Nohy zosunú sa z postele a človek má pocit že môže nazdávať sa. A koľko vecí udeje sa v tomto čase, ak len dovolíme si unúvať sa. A počas […]

Časť siedma Mimo Záhrebu Luka sedí na gauči, chlípe studené pivo a seriál Priatelia má zase na ticho. Číta z pracovného diára Josipa Antunovića. Cíti sa dnes večer spokojný. Doručil totiž nedávno reportáž ohľadom regulácie turizmu. Bola to dobrá práca. Luka vyzdvihol pre aj proti a opatrne vsunul ideálne riešenia do budúcnosti. Jeho šéf sa krátko pred odovzdaním […]

Časť šiesta Deep Dive “Ránko Josip! Vy už ste tu? Alebo ste, hádam, od včera ani neodišli?” – začvirikala Jelka celá usmiata ako vošla okolo šiestej ráno do kancelárie. Josip neodpovedal. Neznášal všetky tie zdvorilo bezvýznamné výmeny slov, ktoré sa medzi ľuďmi bežne diali a nebál sa dať to najavo. Týrali ho. Boli také zbytočné, vynútené akousi trápnou […]

Časť piata Som v prípade! Luka bol ráno behať. Rannú kávu rozhodol sa piť bez mlieka, takže bol o to viac mizerný a potom napísal pár mizerných odsekov ktoré devätnásťkrát prerobil a nakoniec ich vymazal. Okolo obeda si objednal pizzu a potom sa ešte snažil písať. Keď mu to nešlo, nervózne buchol päsťou po stole, postavil sa a zarobil si kolu s rumom, ktorú musel […]

Časť štvrtá Telefonát Z osobného diára Josipa Antunovića 18 Júl 2013, 22:30. Tajná cigaretka na balkóne. Stará začala tiež chrápať. Tak teraz už chrápeme dvaja. Nemôže mi tak už nič vyčítať alebo núkať mi levanduľové kvapky. Opäť používam pracovný diár. Je to skvelý pocit mať niečo naozajstné naplánované na zajtra, mimo toho že treba ísť na trh […]