Časť pätnásta Farma Tereza | Est. 1890 Stratil si veľa krvi, stratil si hlavičku. V izbičke mojej dieťa, zlož si svoju dušičku. Skorocel aj repík, rany sa zahoja. Lež moje dieťa, lež moje batoľa. Harmanček jazvy zahľadí, ľubovník myseľ opojí. Lež môj chlapec, lež, pretože smrti aj tak už neujdeš. Tereza Frederik sa ťahal celý doráňaný cez krátke pole, […]

Časť štrnásta Ten je z Dánska, pochutíte si! Tak ťa tu máme, máme ťa doma. Noc už sa dvíha, tá čierna clona. Detektív ešte spí, no Fredy si už britvu ostrí. Josip ešte dýcha, aká to len pýcha! Rasmussen “Ránečko Josip. Vstávame, pán detektív. Slnko je už vysoko. Musíte ísť do práce. Naháňať vraha, pamätáte si? Josip, no tak, otvorte oči. Spali ste už […]

Časť trinásta U veterinára Nenahlásil som ho. Viete prečo? Pre tie najobyčajnejšie city, človeče, pane. Láska robí aj z najväčšieho génia idiota a tiež aj z najhlúpejšieho človeka zase ušľachtilú bytosť. Larsen “Viem čo vás trápi. Zaiste sa neviete dočkať položiť mi tú otázku. No, sklamem vás. Nie je tu.” – povedal veterinár keď priniesol […]

Časť dvanásta Z pohľadu vraha Josip sa vyzliekol a hodil si studenú sprchu. Stál tam hodnú chvíľu. Nechal si ľadovú vodu stekať od hlavy dolu cez celé telo, a tiež ústami sŕkal životodarnú tekutinu aby sa napil. Obchytkával si brušný tuk a rozmýšľal ako sa ho zbaviť. Chcel by mať ploché brucho a možno aspoň dve tri tehličky. Až keď sa už triasol od zimy a pohľad […]

Časť jedenásta Úraz Josip vybehol von z hotela a namierené to mal rovno do najbližšej lekárne. Iba šero, tá oceľovo modrá obloha, v ktorej už stratili sa aj posledné obrysy oranžových malieb, mu pripomenulo koľko je už hodín. Vzduch vonku bol nasýtený morom a vlhkom. Oťažieval a padal na všetko živé aj neživé akoby tým všetko chcel poslať už spať. Lekárne sú už […]

Časť desiata Ponáhľaj sa pomaly Smrť. Predstavujeme si ju vždy tak bolestivo a na milión spôsobov. Nakoniec je však vždy každá z nich nie iná ako len tá milosrdná. Koroner Dovolenkári pri stoloch sa len trochu čudovali tomuto nečakanému vzruchu, keď okolo terasy preletelo zopár policajných aut a záchranka. Ako keď hodíte medzi vrabce príliš veľký kúsok chleba a […]

Časť deviata Vražda v Hoteli Astoria “Što je, što je? Bog i njegova Marija! Idem, nemam motor u guzici, mladiću!!!” (Čo je, čo je. Boha aj jeho Mariu! Veď už idem, nemám motor v riti, mladý pán!!!) – kričí za odchádzajúcim Josipom malá zhrbená starenka v čiernom a hádže varovne rukou do vzduchu. To je prvýkrát po rokoch čo ho niekto nazval mladý pán, ale keď […]

Časť ôsma Rasmussen na mieste činu? Nepravdepodobné! “Dobrý deň. Kriminálka Záhreb. Sme tu kvôli tomu prípadu. Dali vám, dúfam, naši miestny kolegovia vedieť že prídeme?” – predstavil sa Josip recepčnej hotela, miestami ešte stále pokukujúc po Jelkinom aute. Páčila sa mu nakoniec táto veľká krava. Zbrusu nové Volvo z 2013 bolo napasované medzi dvoma autami a […]

Deň je dlhý, ach, ako len rozpína sa krásne od brieždenia až po úplnú tmu. Dych je však plytký, oči karpavé rozlepia sa skoro ráno a myseľ hneď hľadá niečo tam dnu. Zmysel života sa derie ale možnože je to len holubie perie. Nohy zosunú sa z postele a človek má pocit že môže nazdávať sa. A koľko vecí udeje sa v tomto čase, ak len dovolíme si unúvať sa. A počas […]

Časť siedma Mimo Záhrebu Luka sedí na gauči, chlípe studené pivo a seriál Priatelia má zase na ticho. Číta z pracovného diára Josipa Antunovića. Cíti sa dnes večer spokojný. Doručil totiž nedávno reportáž ohľadom regulácie turizmu. Bola to dobrá práca. Luka vyzdvihol pre aj proti a opatrne vsunul ideálne riešenia do budúcnosti. Jeho šéf sa krátko pred odovzdaním […]