Autor: Martin

Časť prvá Nečakaná sláva Starý detektív Josip prvýkrát po incidente precitol, prišiel naspäť k sebe samému, len pred asi týždňom. Lekár sa naňho tíško usmieval a potom mu len veľmi citlivo stisol dlaň a pošepkal mu. Josip, ste hviezda! Pán detektív a národný poklad priam! Všetci vás oslavujú. Josip sa len na kratučko usmial a potom zase zaspal. Asi po dvoch […]

Matilda si neskôr sadla na kraj postele a s hlúpym výrazom zaľúbeného dievčaťa sledovala krásavca ako sa cpe opekanou slaninou, ktorú držal v jednej ruke zatiaľ čo v druhej stískal sladký lievanec. Medzitým sa už pozeral na maličké kúsky údeného lososa a plátky varených vajec na ktorých bol poukladaný kaviár. Kiež by som ja mala taký apetít. – hovorila si […]

Z Petrových spomienok môžeme zdieľať nasledovný obsah: Matilda ho vášnivo bozkáva na krku, pričom mu ľavou rukou zájde poza trenky a omakáva jeho mladý vyšportovaný zadok, zatiaľ čo pravou mu rozopína nohavice. Veko držalo len na zopár gombíkov, ktoré nejako snažil sa dostať naspäť do dierok po zážitku v aute. Zakrátko mu vyzliekla tričko a sotila ho na posteľ. […]

“Nič si z toho nerobte, Peter. Finančné krimi mi leží už rok na stolíku. Záložku som štyri krát už naspäť prehodil, pretože, predstavte si, zabudol som dej! A to som vo financiách doma. Vybudovali sme s Matildou, hádam, aj celkom silný podnik. Ale kto už má dnes čas čítať?! Rozbolí ma hlava už len keď si mám prečítať návod na novú rúru, sušičku či práčku. […]

Peter vošiel do reštaurácie Sisi. Reštaurácia bola priestranná, s výhľadom do hlavnej chodby ale aj do malého uzavretého dvora. Zdobili ju krásne lustre a sedenie bolo veľkorysé, pri obrovských okrúhlych stoloch. Všetko bolo krásne prestreté a voňalo to niečím fajným. Peter už bol aj poriadne hladný. Vône sa mu intrigánsky pchali do nosa a vytvárali mu tak v hlave […]

Ale kam sa len vybrať? Kam len ísť? Bodaj ho! – zlostí sa mladý Peter potom čo ho vedúci vyzval aby si vyčerpal starú dovolenku, ktorú mu odmietol preplatiť. Dovolenku čerpal nerád. Vždy sa potom nudil alebo mu mama pridelila na dome vždy kopu práce, vediac že je doma zavretý v izbe, v ktorej aj tak celé dni nič nerobí iba hrá počítač. Všetko čo ho tešilo vždy […]

Lakomec a jeho Ara Bol raz jeden bohatý, ale nesmierne lakomý, bezdetný a tak trochu tupý človek, ktorý si čas od času, predstavte si, doprial aj dovolenku. Bol to človek opatrný, doma žil skromne, ale sem tam si vyhodil z kopýtka. Akoby aj nie. Jeho lakomosť voči sebe aj ostatným bola by ho hádam aj celkom pochovala, keby proti nej čo i len trošku nebojoval. Podnikal si […]

Nový deň Maroško sa dnes zobudil zavčasu. Docela prepracovaný, ešte predtým ako naplno precitol, zdalo sa mu že sa háda s Bohom o tom ako to tu vlastne všetko funguje. Pýtal sa Boha či vôbec má nejaký, alebo aký taký, audit a kto ho vlastne kontroluje. Marošovi sa zdalo, že Boh koná nezákonne alebo že nerobí si svoju robotu dobre, alebo že dokonca nerobí nič! Maroš […]

O zvedavej Johane Bystrozrakú Johanu dnes vyhodilo z postele. Ako sa tak prebúdzala z krátkeho poobedňajšieho spánku, myseľ priniesla jej čudnú nutkavú myšlienku, živý obraz dokonca, ako mladý nájomník práve teraz kláti Máriu mladú, nájomníčku z Ukrajiny. “Potia sa a vzdychajú. I keď, teraz sa ochladilo, tak asi nie. Ale isto vzdychajú!” – povedala si a hrnula […]

Marec, poberaj sa starec! Molnárovci “Čo som to len vlastne chcel? Prečo som sem len vlastne išiel?” – dumal starý Dodo ustarane keď prišiel do komory. Demencií sa stráchal už od päťdesiatky a vždy keď si nakoniec zmyslel, oslávil to úsmevom. Srdce mu vždy zaplesalo a v duchu sa poďakoval Bohu za to, že mu to ešte stále tak dobre myslí. Mátali ho posledné roky […]