Jar nečaká na ľudí, ona plynie, mihne sa ako prvý hmyz a v momente je preč. To len človek by chcel aby plynula pomalšie pretože zdá sa mu že ani nestihol ju nosom cítiť a či očami vidieť. 

Starosta

Veru, ani v roku 2082 sa v ľuďoch veľa nezmenilo. Napriek tejto novej dobe, technologickému a spoločenskému pokroku, ľudia zostávali viac menej rovnakí. Mnohí sa možno len na oko tvárili že sú celkom prispôsobení novému zmýšľaniu, že patria tejto novej dobe, bola to však len hra. Robili to mnohí len preto aby nevytŕčali z radu. Bolo nemoderné byť zaostalý alebo neísť s tým čo je práve in. Bolo by ale asi ilúziou myslieť si že povaha ľudská raz môže sa celkom zmeniť. Skrývali títo svoju skutočnú povahu, svoje najväčšie škaredosti, ten gén temna ktorý je vo svojej strašidelnej obmedzenosti schopný tých najkrutejších činov. Skrývali títo to prapôvodné zmýšľanie opíc. Bezdôvodné zlo, vášeň pre agresiu, materiálna chamtivosť, posadnutosť svojim majetkom a túžba ubližovať, chuť mať a vlastniť, panovať, ovládať a šíriť strach. Tá čudná potreba sa od druhých oddeľovať, popierať jednotu a stavať sa na iný level. A pritom bolo by také ľahké len jednoducho potlačiť ten svoj vlastný strach a odovzdať sa do rúk vše objímajúcej lásky. Nebolo však ľahké tento druh opíc len tak jednoducho zmeniť. Nebolo možné človeka len tak prerobiť. Zlomyseľnosť nedala sa úplne vykoreniť. V obmedzenosti tela však stále driemal ten chudák radca a vševediaci duch. Ani predošlé vojny ani mnohé pandémie či krízy nedokázali v ľuďoch vyvolať pokoru. Práve naopak. V najhorších časoch, v časoch kríz, sa najlepšie a najviac prejavoval človek v tejto jeho škaredej ozrutnej pravosti. Tam kde miesto opustil tento krehký, človekom vyrobený, poriadok tam prišla anarchia. Ľudia zdiveli a na povrch predrala sa zver. Zabíjalo sa a divosi škerili sa keď potierali sa susedovou krvou. Ľudia sa v zlých časoch netlačili k sebe v dobrom duchu spoločnej pomoci, fyzickej odolnosti a vzájomnej lásky. V časoch vojen a kríz sa kradlo, rabovalo, zabíjalo a znásilňovalo. Tam kde bola tma sa najlepšie darilo temným skutkom. Vojak čo od detstva do cirkvi chodil teraz konečne mohol zo seba vypustiť barbara. Pred očami otca dcéru a ženu mu spolu s ostatnými znásilnil a potom ich všetkých zabili. Po vojne žehnať sa s matkou naspäť do kostola chodil. Skutky temné zanikli v čiernote minulých časov pretože rovnakej boli farby. Splynuli teda a už neexistovali. Sám si vojak neskôr rodinu založil a bolo by možno spravodlivé keby iný opičí kmeň spravil by mu to isté a prišli by mu pred jeho očami dieťa aj ženu znásilniť a potom by ich zabili. A tešili by sa z tých lietajúcich čriev keď bodákom za živa otvorili ich bruchá, tak ako aj on sa radoval zo svojho bezbrehého barbarstva keď vzrušovalo ho vtedy násilie a voňala mu ľudská krv. No a v časoch tohto relatívneho pokoja roku 2082? Hoci vojny pominuli a pandémie tiež, ľuďom keď je dobre idú skúšať tenký ľad. Nemôžu dlho vydržať v pokoji, pretože toto tiché bezpečie ich robí nečinnými. Vymýšľajú si nové vojny, vytvárajú nové hádky a zasievajú nové sváry. Nevydržia dlho v pokoji, pretože toto tiché a nudné bezpečie ich svrbí ako taká stará vyrážka. Nepokoj či boj o prežitie, chýba im ten adrenalín. Lebo je v povahe ľudskej žiť ako v džungli kde nemá jeden pokoja ak chce prežiť. A teda naďalej závidelo sa, ohováralo sa, špinilo sa a neprialo sa. Kradlo sa a podvádzalo. Zmeny v ľuďoch sa tvorili len veľmi pomaly a často neboli ničím viac ako len pretvárkou. Je to už raz len tvor taký, je to človek. V určitom momente, keď jeden pochopí škaredosť a beznádejnosť ľudstva, má chuť ho opustiť. Ale potom jeden aj nechce lebo je mu ľudstva ľúto. Napokon chce ich iba rozosmiať, potešiť ich, dať im nádej. Alebo možno iba rozosmiať chce nad tou všednou tuposťou ľudstva aspoň samého seba. Ľudia teda v skutočnosti neboli lepší, neboli iní. Boli rovnakí. Ako teraz tak aj vtedy za Krista. Ako vo vojne tak i v mieri. Ako v nedostatku tak aj v nadbytku. Boli to prosto stále tie isté stvory. Ba čo viac, zdalo že sú ešte horší ako boli. Od dobroty samej nevedeli už čo sami so sebou. Skazení dobou, zmysly im otupeli, veď už ani do obchodu po chleba nemuseli zájsť. Jediný obchod, ktorý už chystali sa dlho zavrieť ale zatiaľ ponechali si ho niečo ako múzeum pre pamätníkov, obsluhoval jeden človek a dva roboty. Vedúci Imrich sa už chystal na dôchodok ale nostalgickí ľudia, hlavne staršie aktívne babičky ale aj turisti, akosi stále ešte chodili a robili tak ohromnú tržbu. Páčilo sa im vyberať si tovar, obzerať, rukami všetko obchytávať a tlačiť košík. Obchod bol akýmsi spoločenským miestom kde viedli sa bohaté debaty proti systému ale aj za systém. Ľudia sa tam chodili stretávať, rozprávali sa vľúdne ale aj sa vzájomne ohovárali či strkali do seba a nadávali si. To všetko im totiž tak veľmi chýbalo. Zbytky starej doby. Chýbala im spoločnosť, chýbal im vzájomný dotyk, chýbala im tá láskavá nevraživosť niekdajších dní pretože teraz v tejto modernej dobe ľudia sa už akoby ani nikde nestretali. Ľudské slovo, vrava vytrácali sa z ich úst. Nemali kde do seba ani poriadne naraziť alebo nakričať jeden na druhého či povedať si niečo pekné. V zaspatosti tejto dobrej doby, mnohých tak minula prítomnosť nadchádzajúceho obdobia. Ulice brázdili len autonómne autá a len sem tam bolo vidieť dedka na bicykli ktorý obzrel sa za rozkvitnutým kerom. Ľudia trávili najviac času doma. Bolo ich vidno nečinne hlivieť. Z nudy a všeobecnej mrzutosti útočili na seba. Hnijú a kvasia zavretí v domovoch a kysnú zlobou, nudou a nečinnosťou. V uzavretej izbe svojho bezpečia utápajú sa vo svojej horkosti, zášti, zloby rôzneho druhu a varia sa tak vo svojej vlastnej hnusnosti. Naložený v tomto toxickom náleve, pozorujú svet spoza okien, mudrujú nad udalosťami sveta, a nanajvýš len vyjdú na priedomie aby uistili sa nad úpadkom suseda alebo aj nevychádzajú vôbec. Niet väčšej radosti ako druhého nezdar. Ohrievajú sa vo svojich komnatách a zmeškali aj prvé snežienky, fialky, púpavu či medvedí cesnak. Medvedí cesnak vyšiel do kvetu a potom aj púpava už stihla premeniť sa na lietajúce semienka a potom aha, pozri, už aj listy toho javora znovu ožltli a opadali. Jožo, hľa, znovu prišla zima, no ale veď akoby to bolo len včera čo prestali sme na jar kúriť. V tuposti mozgu, celý život chamtivého a materiálneho ducha, niektorí len chabým okom vyzreli cez okno a zbadali že včera ožila včela, alebo že rozkvitol zlatý dážď. A tam, hľa, susedovi už ide kvitnúť tá jeho krásna magnólia, aby ho šľak trafil. Bodaj by mu zahynula! Možno tak poliať ju cez noc nejakou kyselinou. Ach, už viem! Benzínom do kosačky! Chachacha. Zelené lístočky a čerešňové kvety razia si cestu do novej sezóny a nemajú potuchy o zlobe a hlúposti ľudstva. Vtáci spievajú si svoju pieseň a tušia len málo o nízkosti opičieho ľudu. Je tragédia ľudstva že cez hrubú stránku vecí stratili zmysel pre krásu a nevšímavosť stala sa im vlastnou. Samozrejmosť, arogantnosť a ignorancia, prítomnosť dostatku týchto skvelých dní, bezstarostne plynúcich si ročných období, pochovali ich tieto v tejto žatve pozemských pôžitkov.

Starostu v to nešťastné ráno prebudil jeho vlastný model robota Optima. Vláda mu preplatila trištvrte ceny, aby ju tak mohol využívať aj pre služobné účely. Vtrhla do izby len v bikinách a zalizovala sa, hoci reportovať chystala sa vážnu správu, pretože on zabudol jej vypnúť SEXBOT mód ešte spred včera, keď sekretárka konečne privolila že rozdajú si to v trojke. Dvaja živí a jeden stroj! Len si to predstav, Nadežda, to bude paráda!!! Majú neskutočne autentickú vagínu, predstav si to, sama si ju potom aj umyje.

Bolo komické ako roboty dokázali zvládať kritické situácie, hoci mohli byť práve zapnuté v rôznych módoch do ktorých prepol ich vlastník – užívateľ. Optima teda hlásila vážnu správu s rukou v rozkroku. Medzi slovami vzdychala a tak starosta len chytal sa za čelo a potil sa pri tom. Neskôr vyskočil z postele a prepol ju do riadneho módu. Situácia bola predsa len vážna. Po tejto správe starostu celkom prešla chuť na hocijaké zábavky. Išlo tu aj o jeho hlavu. Bolo treba konať.

“Dobré ráno, pán starosta. Región zasiahlo silné zemetrasenie. Riaditeľ Wellness Centra mi hlási poruchu prietoku vody. Optimus vyhodnotil situáciu ako náhly prepad rezervoáru, strata tlaku či zmena prúdu vody následkom mohutných otrasov v podzemí. Jeho tvrdenia je treba podložiť dôkladným preskenovaním danej udalosti a zmien. Statika budovy Wellness Centra je poškodená. Optimus nehlási žiadne zranenia personálu. Stovky ľudí čakajú na otvorenie. Zadajte prosím príkazy na ďalší postup. ”  – áááách, óóóh, muaaaahhhhhmmm, podala správu a potom predstierala orgazmus a olizovala si svoje pekné pery. „Rudi, fackaj ma, Rudi vytrestaj ma…“ – pokračovala v programe.

“Zemetrasenie, hovoríš?“ – prerušil ju. „Pomiatla si sa? My sme nič necítili. Nadežda! Cítila si nejaké otrasy?” – vyskočil z postele a vypol ten prekliaty sex mód. Nezbedná funkcia kvôli bezpečnosti aj súkromiu nemala hlasový povel. Stačilo len stlačiť maličký gombík na zadnej strane uška a podržať ho na celých desať sekúnd.

“Skákal si na mne ako na trampolíne. Popravde, niečo som cítila, myslela som však že tie otrasy robíme my. Vieš… spolu z posteľou a tak.” – vyriekla Nadežda a nevraživo hľadela na Optimu.

80 ročný šedivý maco sa, ešte predtým než Optima vošla, len s ťažkosťou odvalil od peknej sekretárky do ktorej sa šťastlivo, hoci trochu dýchavične, vystriekal. Nadežda kvôli nemu brala antikoncepciu. Vláda ho už tretíkrát vyzvala na prepustenie ľudského asistenta ale starosta si vždy našiel dôvod prečo si ho nechať. Hovoril o častých výpadkoch systémov a nespoľahlivosti umelej inteligencií ktorú zámerne vždy sabotoval. Optima už bola trikrát v servise po tom čo ju presvedčil že môže piť víno. Nastavoval si ju ako chcel a tak oklamať ju bolo ľahko. Tešil sa zo svojej zloby. Keď sa ho technik opýtal prečo to robí, starosta len prosto odpovedal, pretože ma to baví a pretože môžem a tiež preto že mám na to postavenie aj dosť peňazí. Arogancia moci bola ale na ústupe, starostu čakali ťažké časy. Zemetrasenie bolo len začiatok jeho úpadku a konečne aj smrti. Kondóm si nechaj, povedal raz Optime keď chcela mu ušetriť náklady za Nadeždine výškraby, je to ako lízať med cez sklo. Globály za prerušenie tehotenstva neboleli ho vôbec pokiaľ mohol sa kĺzať týmto šmykľavým tunelom lásky. Prehltni tabletku, Nadežda, ty koza hlúpa, čo ma po tvojich hormónoch, povedal jej. Hádam že chceš ešte stále cítiť kolík v sebe?! Vieš že cez tú gumu si to ani ty tak dobre neužiješ! Ach dobre teda Rudko, pre teba všetko. Zajtra sa mi spravíš do úst alebo aj do zadku. Len ma prosím nenechaj čeliť bezprostrednej ničotnosti tohto nového systému ktorému ty stále tak úžasne odolávaš! Globály sa mi míňajú, doba je čudná. Roboty nás ničia! Ničia a vytláčajú. Nezakrývaj si pred tým zrak. Veď vieš že idú aj po tebe! Vláda spustila vyšetrovanie. Doba starostov je minulosťou, držia ťa tu len kvôli tej vode. Rozmysli si to s tou Dominikánskou Republikou, bude nám tam dobre. Deti máš už veľké, všetko tu predaj a odíďme spolu. Držíš sa tu ako osa na cukríku, na čo ale? Poď, nech si to tu celé tie plechové krabice zožerú. Vláda im verí, všetko už riadia! Čo nevidíš čo sa deje? Kradnúť sa už nedá. Kedy to bolo posledný krát čo si úplatok dostal, sama si nepamätám. Dobré časy sú preč. Tu sa už nenahrabeme. V globáloch sa už uplácať nedá a projekty už riadi Ferov Optimus. Zlaté to časy kedy prerábali sme a obnovovali aj keď nebolo treba. To boli časy keď všetok materiál či zákazky išli z tvojich firiem alebo z firiem kamarátov ktorý nám potom natlačili vačky peniazmi. Hádzali sme si ceny ako sa nám chcelo. Ach Rudo, smutno mi je za tým. Zlaté to časy kedy reštauráciu otvorili sme len na rok, aby len uliali sme si z fiktívnych nákladov. Darmo že nikto nechodil jesť. Koľko toho išlo akože do straty, len si spomeň. A ten nový trávnik alebo záhradnícky projekt? Predražená obnova zelene vraj ! A čo si myslia že koľko to stojí. Udržiavať areál. Daj to objednať Optimusovi či dokáže zohnať niečo lacnejšie. Tieto veci sa predsa vždy robia lepšie po známosti. Niečo čo vedia iba ľudia. Už si videl robota so známosťami? A čo to kaderníctvo ktoré sme nikdy ani neotvorili? Falošný mramor, pamätáš? To bola zlatá baňa! Je ale čas odísť, Rudko, v najlepšom treba skončiť, tak je?

Starosta mal na mále. Korupčné škandály z ďalekej minulosti sa vynárali ako mŕtve ryby na hladine toxického jazera a nemali konca kraja. Vláda aj umelá inteligencia išli po ňom. Vo svojej prepychovej vile sa teda po tejto správe Ing. Rudo Zlomyseľný, už dlho a takmer naveky zvolený starosta, stále clivý za titulom ktorý mu nový systém už neuznal, vyklonil z okna a pozoroval v dialke davy ľudí čakajúce pred vchodom Wellness Centra. Triedne rozdiely, niekdajšie svetské tituly, všetko bolo preč. Dobe už nevládli tituly. Neurochirurgické zákroky či psychiatrické sedenia, všetko robila umelá inteligencia. PHDr. MUDr. ING, DOC, PROF. RNDr. či MVDr. , všetko bolo mŕtve. Existovali starešiny ministerstiev, výnimočne vzdelané  kapacity a odborníci, ale nebolo ich už ako maku. Svet sa sústredil na excelenciu, na kvalitu, nie na kvantitu a ľudia sa prestali odlišovať podľa vzdelania. Existovali tri triedy vzdelania. Robotnícka, odborná a manažujúca. Všetky boli rovnako veľavážené. Manažujúca robila v úzkej spolupráci s umelou inteligenciou. Odborná išla aj  podľa histórie ľudských poznatkov a v zmysle ľudského faktora koordinovala proces aj vývoj a robotnícka ta prosto len dohliadala na roboty vykonávajúce prácu. Tento spôsob fungoval, a veľmi dobre. A tak Rudo, večne nasratý a stále nostalgický za svojim zbytočným a úbohým Ing., ktorý ho kedysi tak skvelo oddeľoval od spodiny bežných ľudí a ktorý mu bol v novom systéme už na nič, zámerne neodpovedal Optime ohľadom ďalšieho postupu. Len ju poslal sa obliecť a tiež hnevlivým rozkazom dostala spraviť mu raňajky, povysávať vilu a utrieť všade prach. Potom mu má ešte umyť auto. Nadeždu poslal necitlivo a bez pozdravu či bozku domov a potom vyklonil sa znovu z okna. Zbadal tam včielku, ktorá upútala jeho pozornosť svojou pracovitosťou.

Na chvíľu pomyslel si že možno aj premrhal svoj život. Nesnažil sa nikdy priveľmi ťažko. Vo všetkom mal len akési šťastie. Konať neeticky a obchádzať zákon. Obohacovať sa. Hľadať diery v zákonoch. V tom sa mu vždy darilo. Druhým nedoprial, bol závistlivý a panovačný. Na druhých dohliadal no sebe púšťal uzdu. Vodu kázal, víno pil. Bol vždy taký nevšímavý, dravý a tvrdý. Sebecký a materialistický. Chamtivý a závistlivý pes vskutku. Ale teraz mu nebolo všetko jedno, keď zatriaslo mestečkom. Nečakal takúto udalosť. Prišlo to ako blesk z jasného neba. Možná odstávka ho poriadne potrápila. Zarobené mám, čo ma po nich. Život svoj dožijem si v blahobyte. Vláda verí Optimusovi, som tu aj tak už celkom zbytočný. Možno je naozaj čas odísť. Na zaslúžený dôchodok, povedal by som. Fera aj porazí. Optimusa neznáša. Strácal sa v myšlienkach starosta.

Dušu svoju nikdy nepočúval. Ale v tejto slabej chvíli, ako tak pozeral sa na obrovský dav ktorý nemôže sa ísť kúpať, opýtal sa on Boha v mysli že či má sa cítiť vinný za to že chystá sa pred všetkým ujsť. Dumal a svedomie spytoval či bol aspoň trochu dobrý starosta. Rudo nebol hlupák. Vedel že zemetrasenie pravdepodobne narušilo vrt a nebol by prekvapený keby geológia naozaj potvrdila že voda zmizla, respektíve zmenila svoj podzemný rezervoár aj smer. Voda je už raz taká. Tečie si ako sa jej zachce a kade sa jej zachce, zvlášť keď umožní jej to príležitostne matka zem. Zvalím to na chorobu. Náhla nevoľnosť. Nech sa stará vláda, nech sa stará Optimus. Ako tak naďalej sledoval pilne pracujúci hmyz, sám si nejako odpovedal na svoju otázku. Včela je dobrá, dobrá a pracovitá v očiach ľudí len preto že je včelou. Tak sa narodila tak ju Boh stvoril. A vážka je tiež dobrý letec len preto že je vážkou a motýľ je krásny len preto že je motýľom a tiež ryba je plavec úžasný len preto že je rybou. A vrana, tá čierna vrana tam. Je čierna a kráka pretože je vranou. A ten krvilačný leopard tam v Brazílskej džungli. Je hádam vinný lebo je tým čím si ho stvoril? Je leopard zlý pretože je vrcholovým predátorom ? Je zlý že zahnať potrebuje hlad ? A bolo to vtedy keď starosta si uvedomil že musí aj on prosto byť tým čím vždy bol. Je to medveď ktorý ochrániť teraz musí svoju veľkú rodinu, svoje mestečko aj jeho návštevníkov. Musí predsa on zostať týmto zdatným podvodníkom ktorý kradne včelám med! Musí vymyslieť niečo čím všetkých znovu raz oklame. Je v tom predsa len dobrý! Nikto nevie vyjebávať s okolnosťami tak svižne ako on ! Je prefíkaným manipulátorom, ktorý chce ešte raz oklamať systém, aby si zachoval moc. Rátal s tým najhorším. Wellness Centrum je zrejme vážne poškodené. Vrt sa len tak ľahko neobnoví. Ak áno, bude to trvať minimálne rok a tým pádom on už pre vládu skončil. Globál sa investuje do výskumu a do nových vrtov, na obnovu Wellness Centra nie na jeho plat. V hlave mu vznikal veľký plán. Pre šťastie svoje, pozíciu svoju večnú aby uchoval, a materiáne hojno svoje aby množil tak ako doteraz, je potrebné chytiť veci rýchlo do ľudských rúk, predtým než sa toho chytí Optimus a vláda. Zavrel okno a zavolal rýchlo manažujúcemu Ferovi, ktorý bol Optimusov podriadený. Musia nejako spolu situáciu podchytiť, a to skôr ako sa do toho pustia vládni odborníci. Zachraňovať teda pustil sa sám seba, Nadeždu aj Wellness Centrum. Nikdy by po toľkých rokoch svojho hnijúceho pokoja a zlodejskej činnosti nečakal že raz bude musieť zachraňovať mestečko Prameň. Veril že prameň je večný, veril v jeho prosperitu, veril, až pokým prameň nedotiekol. Starostu pochytila nová vášeň. Za každú cenu musí byť súčasťou tohto nového boja. Nesmie dovoliť strojom a vláde aby centrum zavreli. Udalosť mu hrala do karát. Odvádza to všetko predsa pozornosť od jeho káuz. Sakra! Fero nedvíha! Raňajky a sadám do auta!

Koniec tretej časti