Archív: apríl, 2024

Nový deň Maroško sa dnes zobudil zavčasu. Docela prepracovaný, ešte predtým ako naplno precitol, zdalo sa mu že sa háda s Bohom o tom ako to tu vlastne všetko funguje. Pýtal sa Boha či vôbec má nejaký, alebo aký taký, audit a kto ho vlastne kontroluje. Marošovi sa zdalo, že Boh koná nezákonne alebo že nerobí si svoju robotu dobre, alebo že dokonca nerobí nič! Maroš […]

Drsná ruka a od cigariet mrzký dych. Pichľavá pusa a človek plný chýb. Otec Muž sedel včera večer v parku. Lesopark Vrakuňa. Je tam teraz tak fajne živo. Muž sa až teší keď razí si cestu tam. Číta teraz Franco Solinas a jeho Rybár Squarció. Je to nádherný krátky príbeh ktorý hovorí hodne o strastiach prežitia miestnych rybárov a osadníkov na Sardínii. Príklad […]

Život malý, život nový. Ako to len všetko bolí. Do škôlky Prvá pamäť siaha na pichľavé pančušky ktoré si bolo treba vždy po spánku o tretej poobede obliecť. V jeho hlave je obdobie materskej škôlky len veľmi rozmazané. Udalosti prídu ako mozgové bunky dovolia ale zväčša je to len nečitateľný súhrn obrazov a krátkych spomienok ktoré sa v angličtine volajú […]

Človek, človek na tejto zemi. Kostí kopec. Plný mäsa a plný krvi. Hovoríš že nepýtal si sa sem? Zabudol si vari že poslal si sa sám na túto zem? Spomienky všetké dal si si pohatať. Len kvôli tomu aby mohol si sa znovu rozpamätať. Dieťa O deviatej hodine ráno sa nakoniec malý predral na tento studený svet. Samozrejme že reval na protest. Vytiahli ho predsa z teplého […]

O zvedavej Johane Bystrozrakú Johanu dnes vyhodilo z postele. Ako sa tak prebúdzala z krátkeho poobedňajšieho spánku, myseľ priniesla jej čudnú nutkavú myšlienku, živý obraz dokonca, ako mladý nájomník práve teraz kláti Máriu mladú, nájomníčku z Ukrajiny. “Potia sa a vzdychajú. I keď, teraz sa ochladilo, tak asi nie. Ale isto vzdychajú!” – povedala si a hrnula […]

Marec, poberaj sa starec! Molnárovci “Čo som to len vlastne chcel? Prečo som sem len vlastne išiel?” – dumal starý Dodo ustarane keď prišiel do komory. Demencií sa stráchal už od päťdesiatky a vždy keď si nakoniec zmyslel, oslávil to úsmevom. Srdce mu vždy zaplesalo a v duchu sa poďakoval Bohu za to, že mu to ešte stále tak dobre myslí. Mátali ho posledné roky […]