Tag: Fikcia

Kvety mi nos kým som živý nie až potom na hrob. Maj ma v duši život milý a nie mramoru plameň zrob. Vojak Čoskoro si už popri vinohradoch smerom k nemocnici vykračuje mladý muž. Je plný entuziazmu no zároveň, tak trochu prirodzene, aj plný obáv, že čo ho asi čaká. V rukách drží rozhodnutie o civilnej službe ktorú bude vykonávať v psychiatrickej nemocnici Philipa […]

Aby ste mohli o ľuďoch písať, musíte najprv ľudstvo nadovšetko milovať. Prídu vám vtedy takí fascinujúci. Rovnako ich však môžete aj nadovšetko nenávidieť. Výsledok bude rovnaký. Svedok Trhovisko stálo pár metrov od domu. Prísť tam na siedmu bola lahôdka. Práca v grile bola zaujímavá. Večnému hladošovi a nedojedenému mladíkovi vždy všetko rozváňalo ale […]

Decká, decká. Mladé ešte. Prečo tak rýchlo chcete byť dospelí. Postoj chvíľu až potom bežte. Veď život ťa počká. Roky smútkom i radosťou naplní. Pochábeľ Hoci už bolo po škole, život si veselo išiel ďalej a prinášal tak stále nové výzvy. No čo s tým kusom papiera v mladej ruke? Mal v rukách profesiu. Mohol tak predávať v rôznych obchodoch. Kam len ísť a čo […]

Šťastie svoje vypi celé. Cukor si doň nedávaj. Horkosť je ako to pole. Rob a sklamania si nevšímaj. Nástrahy dospeláckeho života Po Vastuchovej ostal v miestnosti len oheň a vietor, jej dobrá nálada a trochu jej parfumu. Potom čo sa najedol sa začal rozhliadať trochu po miestnosti. Na linke ostala po nej nedopitá káva. Trochu si z nej upil. Žena mu prišla taká čistá, […]

Strach je ako mor. Života a sveta bôľ. Vastuchová Vnútri už voňala káva a na kuchynskej linke hore hral malý tranzistor. Mala rada Rádio Slovensko. Zrejme kvôli pravidelným správam. Počúvala ho celkom automaticky. Možnože ho ani vôbec nevnímala. Veď akoby aj mohla, pri toľkej robote. Bola večne vo švungu. Aj v aute, v ktorom sa chlapec s ňou rád vozil, mala rádio […]

Veľký som ja už chlap. Veď aj fúzy mi už rastú. Chcem to všetko zaraz a najlepšie bez útrap. Pouč ma, ej ty bisťu! Zo základnej do učňovky Doma sa zatiaľ nič nezmenilo. Po peniazoch z bytu neostalo nič len prerobená kuchyňa a na dome opadávajúca bridlica a relatívne vzdorovitý a odolný biely brizolit. Ivan a Miša rástli ako z vody. Akoby aj nie. Otčim robil pre miestnu […]

Úspech veľký tam je treba. Účel skvostný všetkých predá. Maštale Od ohlávky do sedla Medzitým pri koňoch nastal ozajstný posun. Bez pravidelného navštevovania maštalí by to však nešlo. Chlapec nevynechal ani jediný deň. Po škole zahodil tašku a už aj bežal. Od domu v centre to bolo kúsok. Cez Kupeckého ulicu, okolo trhoviska, potom cez most okolo hasičov a už aj sa […]

Steny hrubé mne len patria. Sám som si ich postavil. A záhrada tak je veľká. Rýľom som ju pokoril. V novom dome O dome sme už hovorili skôr. Keď sa decká doň dovalili bol stále ešte len na hrubo omietnutý ale, ako sme už spomínali, postavený bol poctivo a dobre. Nevedno prečo dedo po celé tie roky dom poriadne neomietol. Všetko ostatné bolo poctivo dokončené. Brizolit a na […]

Cvrčky moje už vás nieto. Malý byt som opustil. Dom veľký ma víta preto. Dedo posteľ pripravil. Sťahovanie Istotne sa ešte veľakrát v našich spomienkach vrátime do chlapcovho bytu. Hádam sa ešte voľačo nájde v prázdnej hlave pisateľa a tak sa budeme musieť vrátiť. Bola by škoda čohokoľvek nespomenúť, pretože sa nazdávame že to všetko, celé ako je, stálo za to. […]

Múrik malý preskočím ťa. Stena veľká zdolať ťa chcem. A svet vábny pokorím ťa a tiež lásku spoznať viem. Nezbedníci Chlapci z bytovky boli fajn tlupa. Vyrastal s nimi až do svojich dvanástich kedy sa odsťahovali do domu v centre Pezinka. Počas dlhých nudných dní, kedy neboli v škole, zvykli vystrájať kadejaké hlúposti. V takzvanej sušiarni, alebo to bola kočikáreň, […]