Tag: Fikcia

Vráť láske čas, keď málo vie, vráť, nech aj jeseň májom je. Vráť, nepočítaj týždne strát, vráť, zajtrajšok jej vráť! Marika Gombitová Ošetrovateľ (časť tretia) Vizita O deviatej už museli všetci sedieť dobreženie vzpriamene ako žiačikovia v škole za lavicou. Niektorí žiaci sa síce opierali jeden o druhého a zopár ich bolo treba poklepať po ramene a zobudiť […]

Když vidím tyhle lidský vraky, třesu se strachem před přízraky, že jednou ze mne bude taky … důchodce. Karel Kryl Ošetrovateľ (časť druhá) Raňajky Každý má rád dobré jedlo. Náš apetít je často jediná vec ktorá nás drží pri živote. Naše zdravie funguje kým nám naozaj chutí ale naozaj nám chutí len kým sme naozaj zdravý. Je to akosi obojstranne, že jedno […]

„Najstrašnejšia chudoba s ktorou som sa stretla nespočíva v tom že nemáte čo jesť, ste chorý alebo zle odetý. Najstrašnejšia chudoba je osamelosť a pocit že vás už nikto nemiluje. Pocit, že ste odložený, nechcený a že už nikomu na vás nezáleží. To je tá najväčšia chudoba našej spoločnosti.“ Matka Tereza Ošetrovateľ (časť prvá) Výhodou […]

Leť vtáčku leť! Veď dostal si krídla. Osamote Hneď na druhý deň si chalanisko pobalil zopár vecí a odišiel si izbu zútulňovať. Doma neboli nadšený. Bude chýbať jeden príjem. Prisľúbil im aspoň že im dá čosi z proviantu. Má to byť vraj docela poriadny balík potravín. Chalan vždy trpel na rodinu. Pomohol kde sa dalo. Nebol to nikdy sebec ani ignorant. Jano ho v to […]

Myslím si, že každý by mal zbohatnúť a presláviť sa a robiť všetko, o čom kedy sníval, aby videl, že to nie je odpoveď. Jim Carrey Nový nájemník Vchod aj schodisko boli čisté a vo veľkom presklenom vestibule boli poukladané kochlíkové kvety. Boli čerstvo zaliate. Vzduchom sa nieslo hneď niekoľko vôní, ako tomu často v ľudských príbytkoch býva. Vôňa čerstvo […]

Kvety mi nos kým som živý nie až potom na hrob. Maj ma v duši život milý a nie mramoru plameň zrob. Vojak Čoskoro si už popri vinohradoch smerom k nemocnici vykračuje mladý muž. Je plný entuziazmu no zároveň, tak trochu prirodzene, aj plný obáv, že čo ho asi čaká. V rukách drží rozhodnutie o civilnej službe ktorú bude vykonávať v psychiatrickej nemocnici Philipa […]

Aby ste mohli o ľuďoch písať, musíte najprv ľudstvo nadovšetko milovať. Prídu vám vtedy takí fascinujúci. Rovnako ich však môžete aj nadovšetko nenávidieť. Výsledok bude rovnaký. Svedok Trhovisko stálo pár metrov od domu. Prísť tam na siedmu bola lahôdka. Práca v grile bola zaujímavá. Večnému hladošovi a nedojedenému mladíkovi vždy všetko rozváňalo ale […]

Decká, decká. Mladé ešte. Prečo tak rýchlo chcete byť dospelí. Postoj chvíľu až potom bežte. Veď život ťa počká. Roky smútkom i radosťou naplní. Pochábeľ Hoci už bolo po škole, život si veselo išiel ďalej a prinášal tak stále nové výzvy. No čo s tým kusom papiera v mladej ruke? Mal v rukách profesiu. Mohol tak predávať v rôznych obchodoch. Kam len ísť a čo […]

Šťastie svoje vypi celé. Cukor si doň nedávaj. Horkosť je ako to pole. Rob a sklamania si nevšímaj. Nástrahy dospeláckeho života Po Vastuchovej ostal v miestnosti len oheň a vietor, jej dobrá nálada a trochu jej parfumu. Potom čo sa najedol sa začal rozhliadať trochu po miestnosti. Na linke ostala po nej nedopitá káva. Trochu si z nej upil. Žena mu prišla taká čistá, […]

Strach je ako mor. Života a sveta bôľ. Vastuchová Vnútri už voňala káva a na kuchynskej linke hore hral malý tranzistor. Mala rada Rádio Slovensko. Zrejme kvôli pravidelným správam. Počúvala ho celkom automaticky. Možnože ho ani vôbec nevnímala. Veď akoby aj mohla, pri toľkej robote. Bola večne vo švungu. Aj v aute, v ktorom sa chlapec s ňou rád vozil, mala rádio […]