Nitky v srdci zapletá. Kolovrát. V hábe noci odetá. Víri prach. Hrá hora, hrá. Vtáčka volá. Ruka ruku pohladí. Prvýkrát. Túžba rozum zamyká. Klzký had. Hrá hora, hrá. Vtáčka volá. Ráno krídla zahalí. Biely mráz. Brehy jazier zaplaví. Zvláštny jas. Hrá hora, hrá. Vtáčka volá.

Jana Kirschner – O Hore A Vtáčkovi

Nebo Peklo Zem

Mladý muž bol počas týchto dní za prácu veľmi vďačný. Nebola to už len práca ktorá by ho bavila ale bol to preňho aj únik. Dvere elektra otváral už o siedmej ráno. Spravil si kávu, raňajky a do otvorenia sa len tak ponevieral po predajni, počúval hudbu alebo pozeral film. Niekedy len utieral prach z čiernej elektroniky alebo umýval dlážku. V dome to bolo neznesiteľné. Chaos tohto obdobia sa nedá slovami opísať. Tetka s ujkom sa nasťahovali do dvoch zadných izieb a ich dvaja chlapci, Rišo a Roland (Michelangelov Dávid), sa nasťahovali do prednej izby kde bývali spolu s mládencom a jeho bratom Julom. Vedľa v spálni prebýval otčim a dvaja súrodenci, jeho dve školopovinné deti Ivan a Michaela. Matka sa ukázala krátko po tom čo sa od niekoho dozvedela že jej sestra prišla bývať k nim. Nevenovala tomu veľkú pozornosť a ani nepočúvala sestru ktorá jej radila aby sa vrátila domov, pretože sa jej muž motá v dlhoch a chystá sa predať dom. Dlhy sme mali vždy, sestra moja, on nevie hospodáriť. Ja som teraz šťastná. Tak, maj sa tu dobre. – bolo asi všetko čo jej povedala. Brat Julo bol naďalej zamestnaný v potravinách v meste a nosil tak čerstvé informácie každý deň Danke. Nálada v dome bola najprv slávnostná. Šeky boli zaplatené, dlžoby tiež. Dvaja pracujúci bratia naďalej poslušne pracovali a platili nájomné, hoci prišli o všetko súkromie. V spoločnej izbe sa fajčilo, pilo, zabávalo sa a do noci púšťala sa hlasná hudba. Brat Julo bol o niečo odolnejší, na zábavy s kamarátmi bol zvyknutý a jeho práca nebola až taká náročná aby sa potreboval na ňu poriadne vyspať. Ale náš mládenec nám začal pomaly psychicky chradnúť, k čomu prispel aj fakt že bol stále do bratranca zahľadený. Ničil ho jeho nezáujem a ničili ho aj dievčatá ktoré si do izby nosil. Bratov by nikdy nenapadlo z tohto pekla odísť. Netušili kam by asi mali ísť. Toto bol predsa ich domov! Nateraz bol však zabratý hyenami. Tetka si stanovila že si za finančnú pomoc otčimovi v dome odbýva desať mesiacov. Zatiaľ vraj budú hľadať nejaký byt. Znelo to všetko fajn keby len nebolo to nakoniec všetko inak. Peniaze z predaja vily sa začali míňať závratnou rýchlosťou. Tetka s ujkom naďalej “nasávali” a hrali automaty. Ich dve deti sa povaľovali v izbe alebo chodili von po zábavách. Nové mesto sa im páčilo. Celá tetkina tlupa boli radi že sa tu mohli schovať pred zrakmi ľudí z ich rodného mesta a dokonca sa zdalo že to oslavovali. Bolo to nezodpovedné. Chlapci si za matkine peniaze kupovali marihuanu, nové tenisky či telefóny, zabávali sa a nerobili nič. Niečo samozrejme museli aj jesť, takže každý deň odišlo dosť peňazí na stravu, hoci tetka s ujkom jedli len každý tretí deň… Mali svoju vlastnú, “kozmickú”, stravu… Otčim si taktiež naďalej od nich veselo požičiaval a prehlboval tak ich právo v dome ostať. Bolo to šialené! Hoci otčim neholdoval žiadnym látkam, herné mašiny stali sa mu únikom zo škaredej reality. Bol stále zamestnaný v pekárni a rovnako tak mal príjem od dvoch bratov ale aj tak stihol všetko minúť a na chladničke sa znovu objavila kôpka nezaplatených šekov. Bol to hotový blázinec. Šialenstvo. Všetci sa tu rútili do záhuby. Tetka s ujkom mali napäté vzťahy. Zdalo sa že situácia v ktorej sa tu ocitli, aj to že prišli o všetko, im poriadne sadala na hlavy. S každou minutou tisíckou sa ich nervozita ešte viac stupňovala. Únik vždy našli v bielom povzbudzujúcom prášku, ktorý zobral ich vždy z reality niekam inam. Do sveta kde nemuseli nad realitou rozmýšľať, do sveta v ktorom venovali sa proste vždy niečomu inému len nie skutočným problémom. Tetkina láska k mužovi už takmer neexistovala. Každý si trávil deň po svojom. Boli to dvaja cudzí ľudia ktorých vychudnuté tváre osvetľovala obrazovka hracieho automatu. Počas “suchých” dní sa bili a hádali. Bol to masaker a neraz musela zasiahnuť polícia. Dom získaval ešte horšie renomé ako mal. Ľudia na ulici aj celé mesto si šepkali svoje. Tetka, ujo aj jej dvaja chlapci sa naraz ocitli v situácií v ktorej sa necítili komfortne. Neboli zvyknutí na to že budú raz žobráci, ani na to že skončia na ulici. To, že teraz musia bývať u niekoho v cudzom dome ich nesmierne znervózňovalo. Nevedeli sa pokoriť a nevedeli sa ani slušne správať. Zvolili inú praktiku ako potlačiť svoju porážku, svoju bolesť. Iný spôsob ako zakryť hanbu. Bolo im trápne že musia takto žiť a rovnako tak vedeli že sa to pravdepodobne ani tak skoro nezmení. Peňazí už nebolo. Minuli sa. Zmenili sa preto na agresívne šelmy. Bratovi Julovi zmizla drahá elektrická gitara, hudobný systém aj LCD televízor a mládencovi bola vylomená jeho skriňa na zámok z ktorej zmizlo mu všetko značkové oblečenie. Polovica z toho boli dary od Danky, takže miestami to vyzerala byť akási karma. Ľahko prišlo ľahko odišlo. Mládenec sa prisťahovalcom bránil a robil krik. Vyhrážal sa políciou ale len opatrne lebo nechcel stratiť alebo uraziť bratranca a takisto tetku mal stále rád. Bolo to živé peklo! Otčim bol v tých časoch stále mimo takže podporu od neho nebolo možné čakať. Znova, ako sa to stalo aj pri strýkovi keď u nich býval, na políciu by nikto nešiel a násilím by ich nikto nebol išiel dať vysťahovať. Bola to predsa len rodina. K celej skaze začal prispievať aj fakt že otčim sa do tetky zaľúbil! Ujko si z toho celého robil iba srandu a šikovne ho spolu s manželkou využívali. Potrebovali predsa prežiť. Onedlho vyznal otčim tetke otvorene lásku aj pred ujkom, jej manželom. Vraj vždy bol do nej zahľadený a že teraz, keď vidí ako sa oni stále hádajú a bijú, možno je čas aby ujka opustila. Ujko sa mu vysmial, požičal si od neho na “stravu” a automaty a odišiel. Onedlho bol ujkovi doručený zatýkač.  Vraj nejaké staré resty. Ujka zavreli. Otčim, v jeho zúfalej hlave sa mu niečo stalo, začal chodiť za tetkou ako taký psík. Hrala to na neho všetko až Oskarovo dobre. Tetka sa tiež zmenila na démona. Najviac ju prenasledovala jedna základná vec. Štvalo ju že táto rodina sa môže ešte postaviť na nohy a jedného dňa ich poslať všetkých preč. Tetku štvalo že sestra sa má stále kam vrátiť a že rodina má stále majetok. Frustrácia tak tvorí často neskutočné zlo. Keďže jej rodina už bola v rozklade a z majetku im ostalo len bolestivé nič, rozhodla sa túto rodinu aj celý jej majetok rozložiť tiež. Nezniesla myšlienku na to že oni prišli o všetko a jej sestra si bude naďalej veselo bývať v dome v centre Pezinka, hneď potom ako sa vráti od milenca. Ešte kým prišlo k tejto hromadnej skaze si mladý muž bratrancovu prítomnosť zasnene užíval. Bratranec ho často objímal a predstieral vzájomnú lásku aj erotickú náklonnosť, hlavne keď boli sami. Neskôr mladý muž pochopil že bratranec bol vlastne vystrašený z toho všetkého a potreboval niekoho kto sa oňho postará, niekoho kto ho bude aspoň takto milovať, niekoho o koho sa môže v týchto časoch chaosu oprieť. Až príliš rýchlo pochopil aké výhody sa mu budú hrnúť z tohto divadla ktorého hlavnú rolu zvládal hrať bravúrne. Mladý muž bratranca obdarovával a kupoval mu rôzne veci, presne tak ako to predtým robila preňho Danka. Zdalo sa že diabol to má všetko dobre vymyslené. Odplata naberala na tvare a vlastná mládencova medicína chystala sa mu k podaniu na diablovej lyžičke. Danka sa všetko dozvedala od Jula ale už sa jej to nejako zvlášť nedotýkalo. Keď ju mládenec celý nešťastný navštívil dolu v podzemí v ich izbe, naliala mu pohár červeného vína a ticho sa pritom usmievala. Daj si, ulaví sa ci. Aký požičaj taký vráť mala vymaľované na celej jej tvári. Koľké noci tam mládenec radšej prespal dolu v tej izbe v podzemí ako by sa mal vrátiť domov. Len aby nemusel vrátiť sa do toho pekla. Niekoľkokrát ušiel aj na ubytovňu. Zbalil si posledných pár kúskov svojich starých šiat, o ktoré už nemala záujem ani hyena ani jej syn, a odsťahoval sa. Boli to muky. Nevedel sa od bratranca odpútať a už po týždni doliezol naspäť do pekla. Celú tlupu vtedy živil iba on, jeho brat a otčim. Boli to časy ohromnej materiálnej aj mentálnej chudoby. Prisťahovalci z neho ťahali energiu aj veškerú chuť žiť. Tetka ho začala navštevovať v elektre kde napolku šialená sa zjavovala bez ohlásenia a pýtala od neho peniaze. Vraj na stravu … Nemám. Výplatu mám až o pár dní. Vytiahni vraj z kasy, Marcelko, synovček môj, veď ty si vedúci tak môžeš všetko a potom to tam na výplatu vrátiš. Vypadni! Kričí jej synovec. Okamžite opusti túto predajňu, hovorí jej. Zavolám policajtov, mám teba aj celej tvojej rodiny už dosť! Zničili ste nám život! Vypadni! Sadla si doprostred predajne na zem ako psychiatrický pacient a sedela tam s úsmevom démonického blázna. Kým mi nedáš, neodídem! Čoskoro bolo po všetkom. Otčim predal dom a kúpil trojizbový byt na Starom Dvore. Brat Julo aj dvaja bratranci odišli hneď na to pracovať na brigádu do Anglicka. Do hydinárne či čo. Agentúru, ubytovanie aj letenky zaplatil otčim. Bolo asi aj v jeho záujme aby sa zbavil jej synov, aby mu tak nezavadzali v jeho dvorení. Čo sa týka mládencovho brata Jula, bol zas rád že mu nemusí hľadať náhradné bývanie. Veď možno sa tam v Anglicku pozviecha, je už dospelý a mal by sa teda naučiť žiť sám. Jano si po predaji nerobil žiadne starosti. Čo sa týka jeho dvoch nevlastných detí, Jula už odpratal a náš mládenec Marcel môže ísť bývať sám. Je predsa zamestnaný a navyše vždy bol taký šikovný. Ten sa isto nestratí. Rovnako tak bol rád že si jeho neverná žena na nič nenárokuje a že vlastne ani nezavadzia pretože žije s jej ožratým milencom, bývalým vojakom, kdesi v podnájme. Tetku by bol Jano s radosťou zabezpečil, pretože bol do nej zaľúbený a usiloval o jej priazeň, zvlášť o to viac že jej muž bol teraz vo väznici. Nazdával sa že s ním tetka pôjde bývať do jeho nového bytu na Starom Dvore. Si tá lepšia z dvoch sestier! Šikovnejšia a krajšia tiež. Ach, kiež by som vtedy radšej stretol ženu ako si ty, nie tamto neverné nemožné motovidlo. – hrkútal jej. Na jeho nešťastie, tetka ešte dostala akési posledné peniaze z domu. Ujkov brat, ktorý kúpil ich vilu, jej sľúbil doplatok a ten prišiel práve teraz vhod. Tetka si vyplatila na rok podnájom v dvojizbovom byte na sídlisku Sever. Jano naďalej dobiedzal, tajne si želal aby peniaze nikdy nedostala, aby ju tak mohol mať vo svojej moci. Typicky zúfalé myšlienky a želania jednostranne zaľúbeneho nešťastníka. Mladý muž sa vtedy pridružil k tetke. Bol to automatický počin. Pud sebazáchovy takmer. Nevedel si predstaviť život osamote a zároveň vedel že bratranec sa raz vráti a vráti sa ku komu inému keď nie k vodkyni a svojej matke. Nemusíš platiť nájomné, Marcelko, je vyplatené. Poď, budeme si dobre žiť. Všetko sa ti aspoň vráti. Našetríš si všetko naspäť! No veru, aj veci čo si mal a stratil si ich či rozdal, naspäť si nakúpiš. Ja som už teraz iná. Starý je v base a deti sú na poriadku. Vieš že keď nič nepotrebujem, keď nie som ja alebo deti v núdzi, tak som normálna. Čo si ma už nepamätáš, aká som bola keď si ku mne chodil a mala som vždy všetko. Dáš si iba na stravu. Ja som dala všetky peniaze na podnájom. Nemusíš ma živiť, neboj sa synovček. Potiahnem si ja od tvojho zlého otčima. Nič vám nedal. Ako vás mohol nechať skončiť na ulici ? A tá moja sestra! Hlupaňa tiež! Takto sa nechať ojebať. Nemala mu nič podpísať pri predaji! Ale veď to bol jeho dom z dedičstva. Nič nebol povinný jej dať.- hovorí synovec. Akoby nie, veď a ten byt troizbový čo predala a do domu dala peniaze. Pôžičky bral na vás celý život. Neboj sa, veď ho stiahnem z peňazí, hajzľa jedného. No, a prácu máš na skok. Poď, dobre ti bude. Kam by si na ubytovňu špinavú chodil. Ja som tvoja rodina. Ja som tvoja tetka. Poď, bude nám dobre.

Napriek peklu ktoré s nimi nedávno prežíval, neváhal dlho. Bol to stále ten malý chlapec ktorého ona navážala kedysi tam v tej červenej Honde. Hľadajúci lásku, bezpečie a domov. Ona bola stále tá tetka ktorá zariadi všetko.