Aby ste mohli o ľuďoch písať, musíte najprv ľudstvo nadovšetko milovať. Prídu vám vtedy takí fascinujúci. Rovnako ich však môžete aj nadovšetko nenávidieť. Výsledok bude rovnaký.

Svedok

Trhovisko stálo pár metrov od domu. Prísť tam na siedmu bola lahôdka. Práca v grile bola zaujímavá. Večnému hladošovi a nedojedenému mladíkovi vždy všetko rozváňalo ale disciplína ktorú majiteľka do istej miery vyžadovala zabránila tomu aby sa všetkého čoskoro objedol. Nikdy predtým v občerstvení nepracoval. Skoro ráno bolo treba vždy najprv pomôcť navariť. Predávali sa dve či tri desiatové polievky, grilované kurča, pečený bôčik či grilované koleno, cigánska pečienka aj ryba. Zákazníkmi boli väčšinou robotníci ale počas víkendu to boli všetci nakupujúci na miestnom trhovisku. Boli to také tie návaly kedy pani majiteľka, inšpirovaná víziou prichádzajúcej tržby, lietala okolo ako pomätená a vo svojej hystérií a strese kibicovala všetkých naokolo. To bol ale len život pracovný. Svedkovia boli ľudia ako každý iný. Mali svoje rodiny, mali svoje deti a mali svoje zamestnania. Mali každý aj svoje vlastné problémy. Čo ich držalo pokope bola ich zvláštna viera. Nanajvýš fascinujúce spoločenstvo vskutku. Niečo ako baptisti. Žiadna ťažoba hriechu ani dogmatické výklady, nezmyselné spovede, nekonečné odriekanie tých istých riadkov dokola a opakovanie úkonov ako v nejakom zlom filme ktorý nemá pointy a dokonca ani konca kraja.  Žiadne bičovanie sa pre nejaký nezmyselný hriech. Žiadne vymyslené nebo alebo peklo a večné zatratenie. Mladý muž začal postupne chodiť do zboru kde sa spievalo veselo a čítalo sa z Biblie nahlas. Čítali sa rôzne príbehy zo života. Každý mohol čítať. Kto ako sa kedy cítil a kto ako chcel. Nedusil sa od kadidla. A nie. Nezvykol si naň ani počas toho ako miništroval. Prišlo mu to všetko vždy také spiatočnícke. Nechodil do pohrebnej atmosféry ponurých chladných priestorov kde díval sa naňho umorený, umučený a nakoniec popravený Ježiš na kríži. Áno, slávu mu vzdávali ale neochoreli z toho. Mali ho za človeka. Ale veď nie je každý z nás svätec? A nie je každý z nás mučeník? Bol to prorok. Katolícka cirkev sa pomýlila ale nikdy nebola ochotná vziať nič späť. Len preto aby tak dokonale mohla ovládať ľudí. Aby mohli všetkých presvedčiť že oni sa nemýlia. Biblia sa dá vyložiť na miliónkrát ale len raz normálne a triezvo. Metaforické vyjadrenia vtedajšieho chápania boli prekrútené a slová boli vyložené pre čohosi prospech. Pochopili sme už dnes váhu tejto knihy a je úžasná. Používať ju však ako zbraň či ovplývadlo je ničotné. Sú to len zápisky, krásne evanjeliá a diela prorokov. No ale, povedzme si úprimne, ktoré náboženstvo toto nerobí. Kto Bibliu nezneužíva? Veď hlásame predsa vždy len v mene Božom. Sväté písmo vraj. Áno, vždy len vo svojom vlastnom predstavení. No, ale predbiehame trochu a teda poďme naspäť k zboru. A nedívala sa tam naňho ani jeho utrápená matka. Navždy nepoškvrnená panna. Zázračne napustená a siedmimi bolesťami sužovaná. Mária bola iba dobrá matka a nič viac. Otehotnela normálne. Bol to obyčajný človek preboha živého! Kto toto nepochopil teraz je preňho už asi neskoro. V sále veľkej a v dome presvetlenom mladík spieval a modlil sa po svojom, pričom odriekal len svoje vlastné slová a radoval sa pritom priamo zo srdca. Nie, neboli tam biče any tyrania ani ten divný smútok a falošná pokora, ktorá hneď opustí nás ako vylezieme z kostola. Ďakoval Bohu za všetko a tešil sa v spoločnosti úprimných ľudí. Chodil do rôznych rodín, do ich príjemných bytov, kde sa študovala Biblia a kde sa veľa o všetkom zhováralo. Nakoniec zavítal aj do rodiny v jeho vlastnom paneláku, do ktorého sa narodil, kde sused raz postavil sa ich vlastnému otcovi, pretože chcel matku vyhodiť z balkóna na druhom. Podávala sa káva a chalan sa cítil tým všetkým taký naplnený. Taký šťastný. Necítil odsúdenie ani sa naň nikto nepozeral zhora. Vtedy pochopil už úplne prečo Svedok Jehovov nebál sa ničoho a vystúpil vtedy proti jeho agresívnemu otcovi. Študoval a počúval o tom všetkom a radoval sa spolu s týmito ľuďmi. Počúval o úžasnej sile a kráse Boha. O tom ako znenazdajky pozdvihne vás práve vtedy keď to najviac potrebujete. Počúval o tom ako stará sa o nás všetkých a počúval o láske ktorú má k ľuďom, a ako ich len nikdy neopustí. Najsilnejšie si muž pamätá jednu krásnu vetu ktorá vtedy zdala sa byť veľmi pravdivá. Kde zídu sa dvaja ktorý debatujú o Bohu tam príde aj tretí. A ten tretí je Boh. Bolo to voľné spoločenstvo plné pozitívnej energie a ľudí vskutku veriacich. Janovi bolo všetko jedno. Ten veril iba v dobrú tlačenku alebo svätú klobásu či výsostne dobre prerastený bôčik. To bol jeho otčenáš a zdravas tiež.  Chlapec neskôr zlákal aj matku. Veľa ľudí navôkol vtedy volali svedkov že sú sektári, zabijú ťa keď odídeš a orgie majú tiež. Vždy o polnoci, keď zhasnú sa všetky svetlá. Bolo to všetko také smiešne. Chalan bol s nimi skoro dva roky. Chodil na zájazdy a dokonca mal byť nakoniec aj pokrstený. Mladík bol úplne v pohode. Jeho matka pookriala pri nich tiež. Títo ľudia boli takí pokrokoví. Veselí a pozitívni. Bola to radosť pohybovať sa medzi nimi. Bola to jedna fantastická tlupa. Mladík poslal oficiálny list rímskokatolíckej cirkvi aby ho navždy vyradili zo zoznamu pokrstených, zo zoznamu katolíkov. Poslal aj kópiu občianskeho a svoj podpis. Vraj že vystupuje. Odpoveď, samozrejme, nedostal. Znepáčila sa mu táto falošná stará prekliata viera ešte o to viac. Gigantický klan ktorý vládne cez hlúposť ľudí. Z moci “Božej” samozvaní diabli. Uzurpovať vieru a znásilňovať moc. Katolícka viera ale aj mnohé iné náboženstvá napáchali viac zla ako kedy spravili dobra. Vaše prekliate križiacke výpravy, vaša zasratá moc, a tiež vaše sväté pálenie čarodejníc. Všetky tie vaše náboženské vojny. Parom vás vzal! Pohani boli lepší od vás. Pohanský bohovia boli lepší. Namôjveru že hej!

Odvod na vojnu bol nanajvýš komický. Ženská mu na odvode chytala vajíčka a pýtala sa ho prečo je tam dolu oholený. Začínalo to byť vtedy populárne. Chalanisko klamal ako miestne noviny. Povedal že to muselo ísť dole, pretože mal akísi záhadný ekzém. Nakoniec sa ho opýtala či posilňuje, pretože sa jej zdalo že jeho telo je na ten vek také pevné a mocné. Povedal že má desať rokov odjazdené na koni, takže asi preto. Žmurkla naň a povedala “odvedený”. Chvalabohu odvod sa dial počas jeho náklonnosti k tomuto fantastickému náboženskému smeru, čiže odvedený nakoniec nebol. Asi aj preto že povinnému odvodu panoval posledný rok. Potom už odvádzať prestali. Bolo to zrušené. Povinnej vojenskej službe tak dal navždy zbohom tiež. Z náboženského presvedčenia, potvrdené pečiatkou jeho novej cirkvi, odmietol ísť na vojnu a vyžiadal si odrobiť dva roky cez vojenskú službu civilnú. Žiadosť bola schválená. To boli ale naozajstne sväté dva roky!!! Chlapec sa už tešil na prácu v nemocnici. Mladík však bol naďalej veľmi neposedný. Výklad Biblie bol vždy problematický. Bibliu písali proroci a kadejaký vnímavý ľudia ale ľudstvo si z nej spravilo knihu všetkých kníh. Každý po svojom. Nepáčila sa mu idea večného života vyvolených. Veril že každý z nás je vyvolený. A nepáčil sa mu ani nápad večného života vo fyzickom tele. Akosi sa mu nepozdával. Posledným klincom do rakvy, týždeň pred jeho pokrstením, bol príbeh matky a dieťaťa ktoré bolo po akejsi havárií a jeho matka zakázala nemocnici dať mu darovanú krv. Pretože výklad pomýlený káže že neprijmeš krv cudziu. Mladík, vtedy už viacnásobný darca krvi, sa trochu zháčil. Pochopil že náboženstvom dokážeme vymyť mozog, vieme ním zabíjať alebo prepísať hranice. Vieme ním dokonca ospravedlniť tie najkrutejšie činy. Vojna vraj môže byť požehnaná. Vtedy pochopil že vieru svoju si najradšej chce vybudovať sám. Potom prišla kniha. Akoby náhodou, i keď vieme že tie neexistujú.  Volala sa Rozhovory s Bohom od Neal Donald Walsh. Priniesol ju kriminálnik, jeho strýko, mamin brat, ktorý sa u nich skrýval pred kriminálkou. Budeme o tom hovoriť neskôr. Mladík čoskoro pochopil že Boh nachádza sa všade.  Nielen v náboženstvách svetských ale hlavne v tebe. Muž je smutný keď pozerá sa na Izrael a Irán. Vojna náboženstiev. Taliban, Hamas a Hizballáh. V mene Alaha. Teroristický štát. V moslimskom svete, kde žena má len druhoradé miesto. Palestína mala mať svoj vlastný štát. Jehovovi Svedkovia však nezakladali vojny ani netiahli na nikoho v mene Boha. A nemali ani nebezpečné kasty podľa ktorých by rozdeľovali ľudí. Možno preto že neboli náboženstvom až takým veľkým ako je rímskokatolícka cirkev. Hindu či Islam. Možno je to všetko vždy a iba o veľkosti. Akokoľvek, muž na nich spomína v dobrom. Svedkovia nevyšli nikdy zo spovednice a hneď potom nedobili svoje ženy, ktoré keď potom prídu k farárovi,  on im povie odpúšťajte žena, pamätajte na svoj sľub, že v dobrom aj zlom. Samozrejme, nie všetci sú takí ale veľa katolíkov sú svätuškári a tvária sa na veľa pritom sú zlí ako taký čert. Je to potom také smiešne ak taký nazve sa pravým kresťanom. Väčšina náboženstiev má ženy za nič. Už ste videli ženu farárku ? Alebo konečne že by žena mohla byť aj Pápežom? Náboženstvá a cirkvi sú najväčšie zlo ale ovečky ich potrebujú. To je známa vec. Každého však vlastná a individuálna viera je riešením všetkého. Ale potom, kde by sme sa všetci stretávali? Niekde na pol ceste? Nie každý si však dokáže alebo chce svoju vlastnú vieru vytvoriť. Veľa z nás sa jednoducho k niečomu len pridá. Žiadne náboženstvo je preto najlepšie náboženstvo. A vlastná viera, vedomie duše či svedomie jedného človeka je tá najpravdivejšia viera. Žiadne náboženstvá ktoré ovládajú politiku nemôžu byť predsa dobré. Starosvetské zmýšľanie je priateľom aj nepriateľom úbohého človeka a všetky tie tradície či úcta tak dobre pod hriechom poskrývané, mali by sme mať odvahu to všetko raz a navždy opustiť. Vybudovať sami seba. Ty si svoje vlastne náboženstvo a ty si moja viera. To nie ty veríš v mňa ale ja verím v teba.

Prvé pravidelne výplaty z grilu ho veľmi tešili. Mohol si kadečo kúpiť. Veci dovtedy nevídané. Napríklad aj nový mobil či svoje prvé značkové tenisky. Svedkovia mu radili aby bol skromný. Boli to dobré rady. Nepresahovali však úroveň rodiny. Chalanisko bol vždy rodinou sužovaný. Možno tak trochu aj dobrovoľne. Nevyberiete si predsa v akej rodine sa narodíte. Ale možno aj áno. Ktovie ako to všetko funguje. Je to vraj často aj duševný zámer. Duša si pred narodením karmicky vyberá čo možno najlepšie nastavenie a prostredie aby sa tak očistila z predchádzajúcich životov alebo nejakým spôsobom teda napredovala na svojej úplnej ceste k Bohu. Minulé životy sú ale zábavná vecička. Od veľkého tresku, respektíve od času kedy na matku zem položil nohu prvý človek, ich môžete mať vraj za sebou už aj šesťsto a viac. Duša na počiatku oživovala našich opičích predkov čo zapríčinilo že sa z nás postupne stali ľudia. Je dôležité poznamenať že v človeka vyvinuli sme sa len na základe toho že sme zveri dali dušu. Vďaka tomu začal po zemi postupne chodiť naozajstný človek. Boli by to inak naozaj len chodiace zvery. Len tupá kopa mäsa a kostí. Zvieratá oživuje len základné fluidum, takzvaná božská para-ale nie je to ľudská duša. Ľudská duša má úplne iný základ a podstatu. Je to priamo kúsok Boha. No teda ale ako pracuje toto fluidum. Majú ho zvery. Mali by sme len taký ten základný inštinkt. Ako prežiť a ako sa rozmnožovať. Zopár emócií ako je spolupatričnosť, rodina či láska dokonca dominuje istým živočíšnym druhom ale stále, nie je to človek. Dostatočne vtipne, niekedy to tak vôbec nevyzerá, správame sa často horšie ako opice. Nuž, ale teda z opice vyvinul sa postupne človek. Zrejme sa naďalej vyvíjame lebo je tu ten večný boj existencie z pozície tela a duše. Niektoré teritoriálne opice sa dnes dokonca vyhrážajú akýmsi červeným tlačítkom. Ak však potlačíme naše fyzické gény a sústredíme sa viac na dušu, malo by to vraj celkom dobre fungovať. No ale poďme naspäť k rôznym životom. Môžete sa dokonca narodiť do skvelých podmienok, byť boháč, vplyvný človek a podobne. Môžete prežiť skvelý život plný lásky a všetkých tých dobrých vecí, a to iba preto že ste v predchádzajúcom živote nejako trpeli. Môžete sa narodiť ako fyzicky či mentálne postihnutý človek a prežiť tak všetko to utrpenie alebo aj lásku a potom váš ďalší život môže byť že sa narodíte ako slávny a bohatý človek ktorý prejde životom pohodlným a krásnym ako len keď sa šmyknete dolu úžasnou šmýkačkou. Úplný dôvod a zámer je nám často však neznámy, pretože aj takýto človek, s dobrým či zlým životom tu má na zemi vždy nejakú tu svoju úlohu. Aby tak veci zapadli do úplného plánu stávate sa často kúskom puzzle a ste tu často pre tých ostatných alebo len jednoducho pre všetky tie dané perfektné situácie ktoré potom vytvárajú ten celkový dokonalý obraz. Zákon je že si svoje životy nepamätáte pretože by to zmarilo účel. Prezerať si ich môžete len tam hore. Celková cesta duše, jej jediný cieľ, však je pripojiť sa naspäť k zdroju. Splynúť s väčším celkom. Je to často až vtedy keď Boh vydýchne. A naše príbehy nebudú nikdy hovoriť ani o ničom inom ako o tom že je to tak.

Akokoľvek, späť na zem, rodina náhle potrebovala nový boiler. Mladík bol nahovorený na pôžičku, ktorú mu len na veľké prosby rodičia neskôr splatili. Napriek tomu že mu bolo sprvu sľúbené že splátky pôjdu z jeho nájmu, mu banka neskôr vypisovala, že sa omeškal a listy na jeho meno, pripadali mu také vážne a také prekvapivé. On a dlžník? Služba v nemocnici bola oslobodením. Predstavte si, ponúkli mu ubytovanie hneď vedľa nemocnice.