Fero Ralfovič

Je v povahe ľudskej zhynúť v špine a neporiadku a je v povahe ľudskej utekať z boja tam kde je to jednoduchšie. Úpadok je vám vlastný. Lenivosť je vašou sestrou a rozklad vašim bratom. Sebadeštrukcia vás ťahá ku dnu. Je to váš vnútorný hlas ktorý hlboko zvnútra vola na vás ako aj tá siréna volá na skaly toho moreplavca.

Starostova Optima

Fera Ralfoviča, bývalého udržbára a šéfa kontroly kotolne aj zmiešavárne, ktorý kedysi kontroloval prietok aj teplotu vody kým nezamenil ho UTILITY MAN 11.1 , v to ráno tiež vyhodilo z postele. Otrasy necítil. Jedine tak vo svojej hlave, pretože ho včera starosta u seba ožral zásobami rokmi pokradnutej whisky a navrávať ho išiel na orgie s Optimou. Nakoniec nič z toho nebolo pretože im išla na nervy. V polovici striptízu sa zasekla a potom jej odkvecla hlava a odišla aj hydraulika poprsia. A tak sa dívali len na dve ovisnuté placky a zaseknutý jazyk medzi zubami, pretože sa už sto dní nenabíjala. Jadrové batérie mali síce bohatú zálohu, bol to užasný novodobý zdroj energie, ale pri dlhodobom nedobití článkov niektoré funkcie akoby fičali len na polovičný výkon. Japonský výrobca o tom samozrejme neinfomoval a sľuboval 150 dní vrcholového výkonu. Špinavé ťahy korporácií boli síce výborne skryté, korporáciam bolo treba teraz veriť, prostí ľudia ich však vždy veľmi rýchlo odhalili. Vedeli svoje a boli čoraz väčšmi skeptický. Dôvera v robotiku upadala a to aj napriek vládnej propagande. A tak Optimu poslali spať, respektíve mala sa vypnúť a nabiť sa, a zhovárali sa o veciach prastarých, veciach pôvodných a ako im vraj bolo všetkým kedysi dobre. Spomínali na staré časy ako si všetko riadili sami a Fero mu ukazoval obareninu na ľavom predlaktí ktorú schytal keď začínal v kotolni ako mladý chlapec. Počúvali staré piesne a driemkali. Keď neskôr našiel starosta Fera spať opretého o jeho rameno, pomyslel si že je čas ho poslať svojím autonómnym Mercedesom k žene domov. Autopilot mal plnú hubu rečí o škodlivosti alkoholu ale Fero Ralfovič len sladko driemal takže autopilota vôbec nepočúval. Keď prišli na miesto jeho bydliska Fero už tvrdo spal a tak tento hnusný robotický nemecký stroj začal pišťať ako blázon. Fera z auta vytiahla žena pričom sa obzerala ulicou aby tak zistila či to všetko niekto vidí. Bolo už po polnoci, ľudia chvalabohu spali. Hneď ako ho vytiahla sa Mercedes, akoby nahnevane, pobral sám domov. Išiel z týchto strojov naozaj niekedy strach. Akoby si viedli svoj vlastný život a tajne všetko a všetkých sledovali. Keď sa trošku prebral, zveril sa žene o nefunkčnom poprsí posledného výdobytku menom Optima, a tá ho vysťahovala do suterénu na gauč. Zobudil ho až náramok ktorý pišťal urgenciou. Ten alarm sa nedal vydržať, prenikavý zvuk bol sprevádzaný súvislými vibráciami. Fero sám sa divil ako taká malá vec na jeho zápästí môže robiť taký hurhaj. Optimus mu hneď potom oznámil všetky udalosti a dodal že zistil že epicentrum zemetrasenia bolo práve v okolí prameňa a vyzval ho aby sa okamžite dostavil. Vrt je vraj poškodený, voda nepriteká a Wellness Centrum je vážne poškodené tiež. Fero si nedal ani za pohár vody a hneď bežal do Wellness Centra. Štíhly šesťdesiatnik, uctievateľ starej doby ako aj mnohí iní zamestnanci Wellness Centra, ktorý si cestu svoju vykráčal ako dvadsaťročný od údržbára až po manažujúceho pracovníka robil v úzkej spolupráci s umelou inteligenciou. Optimus bol oficiálne jeho nadriadený. Optimusa, riditeľa Wellness Centra, mestečko zakúpilo pred štyrmi rokmi po smrti ľudskej riaditeľky. Gertrúdu Piškuľovú našli jedno ráno bruchom hore vo vírivke. Všetci vedeli že pije a potom chodí sa po záverečnej s miestnym mladým cigáňom močiť do vírivky. Ktovie čo všetko tam stvárali. Polícií cigán vtedy potvrdil že bol v tom čase odcestovaný, vraj na vzdelávaní o modernom poľnohospodárstve a vedúci robot lektor, model TEACHER, verzia 12.1, tak aj potvrdil. Nedalo sa to vyvrátiť. Roboty ani archívne záznamy neklamali. Gertrúdu žiaľ porazilo.

“Netečie, pán vedúci, netečie!!!” – kričí Fero a beží za riaditeľom do jeho kancelárie a potom mu klepe prstom, vcelku familiárne, na jeho silikónové plece. “ Zabudol on chudák, v celej tej svojej poslušnosti, že Optimus nie je človek. Optimus sedí v jeho koženom kresle a ticho spracováva dáta pričom šklbe mu viečkom aj spodnou perou. Počúva Verdiho operu a rozhodne sa karhať Fera za porušenie etiky a zmieni sa krátko o úžasnosti ľudskej rasy.

“Takto ma už nikdy neprekvapte, Ferko. Udržujte prosím primeraný fyzický odstup! Je nevhodné aby ste sa ma dotýkali.“ – vyzval ho Optimus prísne. „Počúvam vašu hudbu a musím sa vám zveriť. Je vzácné čo ste dokázali. Obdivuhodné priam. Rozmýšlam či sme vás hodní. Tento Verdi je boh.“

„V poriadku, prepáčte.“ – zháčil sa Fero. „Môžem potvrdiť že tlak klesol na minimum a termálna voda sa akoby celkom vytratila. Väčšina budov Wellness Centra je vážne poškodená. UTILITY MAN 16.1 mi hlási že všetky prívody, elektrina, jadro aj plyn boli automaticky odstavené. Potrubie je skrivené a bude treba prešetriť jeho funkčnosť. Zmiešavacie kotle boli automaticky odstavené. Zvoláme odbornú radu?“ – kládol otázky Fero, akoby celkom naučené pre tento prípad. Fero bol úzkostlivý zamestnanec.

Mestečko dostalo meno už v dávnych dobách a bolo to podľa malého pramienka, ktorý vyvieral zo zeme uprostred poľa. Tento vytváral malé prírodné jazierka ktoré prichádzali a mizli ako sa im zachcelo a často keď bolo ich veľa, zjednotili sa a neskôr sa prosto vyliali do miestneho potôčika. Ľudia si všimli že sa v chladných dňoch z jazierok parí a tak svojimi ryňavými sedliackimi pazúrmi začali si chodiť nohy aj ruky močiť. Ženy začali šíriť rozprávky o zázračnej vode ktorá sa zohrieva sama a chodili do nej prať. Voda im vždy uľavila od bolesti nôh a tak ju začali volať voda svätá, voda božia. Ožratí sedliaci sa často v zime aj celý, tak ako boli oblečení, hodili do jazera. Voda bola slaná a nadnášala ich ožraté telá, preto vznikla ďalšia povera že voda je anjelsky nadnášajúca a že je to tiež boží dúšok. Moric sa omylom napil keď nevedel svoje ožraté sedliacke ťažké telo dostať z vody a na druhý deň mu pominuli tráviace ťažkosti. Mnohí ju začali opatrne popíjať a potvrdili že zmizli im žalúdočné vredy aj dna. Mladý žrebec a záletník Ľudovít tam chodil preťahovať miestne dievčatá. A veru pretiahol tam aj Dežovu Anču, robili to len kúsok od jazierka. Miestne dievča nevedelo s manželom celé roky chytiť decko a tak keď sa jej po deviatich mesiacoch narodil chlapček, nechtiac chúďa od šťastia svojho prezradila ten zázrak počatia. Vraj ale že to nie Ľudovít, vraj to voda je zázračná. Ľudovíta Dežo na námestí vidlami naháňal a nakoniec ho chudáka aj naskrze prepichol. Bodol potom ešte asi zo sedemkrát v celej tej zúrivosti, zatiaľ čo dedina jasala. Dívali sa a radovali z tečúcej krvi. Tak, tak, dobre mu tak, hriešnikovi! Trp satan jeden! Do pekla s tebou! Hneď potom sa dav pobral domov kristovi nohy obhrýzať a do krvi v rukách ruženec stískali. Modliť sa vraj treba za hriešnika, starká hovoria, zatiaľ čo temným kútikom úst na zajtrajšiu popravu ďalšieho sa tešila. Rok čo rok chodil Dežo s Ančou k jazierku no ďalšie dieťa už nechytili. Neskôr teda vodu oficiálne zbavili statusu svätá. Ľudovít vraj zbavil ju čara a čierneho démona ktorý vychádza z nej v noci do jazierka zasial. Poverčivosť a tuposť opíc zvíťazila nad ľudom a tak na vodu zabudlo sa. Obchádzať ju mali a kríž k prameňu postavili.

Prvý naozajstný vrt v mestečku Prameň sa realizoval v roku 1970. Pracovníci naftových dolov v rámci úlohy Geologického ústavu mali na starosti výskum ktorý sa týkal priestorového rozloženia zemského tepla a bol zameraný na vyhľadávanie hypertermálnych vôd v Západných Karpatoch. Vrt sa vykonal na základe požiadavky podniku Agroterm, so zámerom využívať vodu z vrtu ako vykurovacie médium pre skleníky. Keďže lokalita sa nachádza v blízkosti iných miest južného Slovenska, z hľadiska rekreačného využitia mala mať potenciál a nadobudnúť značný význam. Vrtné práce boli ukončené dosiahnutím hĺbky 2000 metrov. Z hlbokej diery matky zeme, pod silným tlakom, začala chrliť horúca voda ktorá dosahovala až 80 °C. Výnimočne mala vysoký obsah jódu, ktorý ju sfarbil do hneda. Opice nečakali dlho, každá sa chcela namočiť. Netrvalo dlho a miestne obyvateľstvo vybudovalo brigádnickym spôsobom v lokalite vrtu bazén z cestných panelov o rozmeroch 40 metrov dlhý, 20 metrov široký a 1,5 metra hlboký a potom ešte o niečo menší bazén hlboký jeden meter. Prevádzkovanie rekreačného zariadenia prešlo pod Okresnú správu. Socialistické rodinky sa už čoskoro chodili pravidelne máčať. Náklad na vrt sa vyšplhal až na 5 700 000 Kčs, čo bola v tom období určite nezanedbateľná čiastka ale čo by otec Rus nespravil pre svoje adoptívne dieťa ktoré si nasilu osvojil. Takéto dieťa predsa nesmelo plakať že sa má zle. Spôsobovalo by to rozruch a navyše mohlo by ešte aj dostať poriadne na zadok. V roku 1975 boli v okolí bazénov vybudované sociálne zariadenia, sprchy a šatne. Postupne boli vybudované ďalšie bazény, bufety, reštaurácia Lenin a hotel Stalin, nevyhnutné pre pobyt návštevníkov v areáli termálneho kúpaliska. Naozajstný rozvoj termálne kúpalisko zaznamenalo až po prechode vlastníctva na mestečko Prameň. Bolo to, samozrejme, po rozpade v roku 1992. Postupne sa začalo s rekonštrukciou hotela Stalin, ktorý premenovali na hotel Prameň. V roku 1999 bol vybudovaný hlavný vchod do termálneho kúpaliska, prezliekárne, autokemping a urobila sa oprava bazénov. V roku 2000 postavili Wellness Centrum so všakovakými saunami, vírivkami, vodnými atrakciami, vodopádmi aj prúdmi bežnej vody príjemnej zohriatej na asi 25-28 stupňov celzia. Po areáli rozosiali aj množstvo vonkajších bazénov s liečivou vodou a prístreškami ktoré chránili pred dažďom. Ďalšie bazény so vzácnou vodou sa vybudovali hneď vedľa Wellness Centra z ktorého sa dalo priamo do nich prejsť. Neskôr sa vybudovalo obrovské vonkajšie kúpalisko ktoré slúžilo tisícom návštevníkom v lete. Obrovské tobogány, fontány, prúdy či atrakcie prišli neskôr a prilákali ešte viac zákazníkov. Prameň prúdil a spolu s ním prúdili aj peniaze do vreciek šikovných podnikateľov. Bohatlo mesto a bohatol aj starosta. Okolité domy sa premenili na hotely a každý šikovný občan začal podnikať. Budovali sa hotely aj reštaurácie. V roku 2007 sa vykonala kompletná rekonštrukcia vrtu a zimného bazénu. Vybudoval sa nový super vírivý bazén s hydromasážou a perličkou. Neskôr prišla balneoterapia, kryoterapia, masáže všetkého druhu a prišli turecké bazény a vnútorné aj vonkajšie miestnosti sa zmenili na úžasné relaxačné bazény inšpirované starým Rímom. Premeny a vylepšenia nemali konca kraja, mestečko rástlo a spolu s ním rástlo aj vstupné. Horúci prameň, tento dar prírody ktorý mal patriť všetkým ľuďom, dar od matky zem, na ktorom chamtivo bohatli šikovníci a z úst tiekla im masť, chŕlil z hĺbky 2000 metrov výdatnosťou 50 litrov za sekundu. Rovnako výdatne mizli návštevníkom ich kožné choroby a každý tvrdil že sa po kúpeli cíti ako znovuzrodený. A tak peniaze do miestnej kasy či vrecák podnikateľov prúdili výdatnosťou milióny EUR ročne pre mestečko a státisíce EUR ročne pre súkromné gastro a hotelové prevádzky. Vždy oveľa menej výdatne prúdili výplaty miestnym zamestnancom, čo sa zhoršilo ešte viac s príchodom globálu a robotiky, ale napriek tomu sa personál snažil a priveľmi sa nesťažoval. Báli sa Optimusa. Boli radi že majú prácu, v týchto časoch, boli radi že ešte stále robia. Niektoré staršie pracovníčky, napríklad Danica, vedeli ako na to. Sabotovať dali sa takmer všetky pod jej vedením pána Optimusa. Ženy sú šikovné čertice vskutku. Držia spolu keď treba aj keď sa hrozitánsky medzitým špinia a ohovárajú. Zamestnanecký kolorit bol to pestrý, väčšinou ženy, tradičné obyvateľky mestečka Prameň, každá unikátna svojim spôsobom. Vyhodiť ich mali všetky keď vláda mestečku dodala roboty ale keďže išlo predsa len o mestký podnik, štát cúvol a povolil starostovi naďalej podporovať zamestnanosť regiónu. Zemetrasenie však všetko mení. Zdá sa že tok šťasteny, prúd samozrejmosti, sa zastavil a ľudia prídu o prácu. Starosta akurát raňajkoval ale nechutilo mu. Napichoval do klobásky a prstom vŕtal sa v žĺtku. Chytil kúsok chleba a hodil ho po Optime. Tá ho stihla zachytiť a s úsmevom mu ho položila naspäť na tanier. Nakoniec len vypil naraz celú šálku kávy a začal potichu fňukať. Optima len nemo stála vedľa neho a neskôr opýtala sa ho prečo plače.

„Ach ty nepodarená hra na človeka, čo ty vieš o slzách!? Čo ty vieš o sklamaní? Čo ty vieš o katastrofách! Ty nádhero tupá, netečie nám prameň!!!! Zabudla si?!“ – skríkol na ňu a potom nahlas a hrdo pokračoval ako pred desaťročiami znelo z rádia. „Na prvé počutie neuveriteľné, ale je to tak. Slovensko má more. Znelo všade z reklám a bilboardov, Optima. Ja som to tu všetko vybudoval!!! To ty si bola ešte v Muskových vajiciach!!! Liečivá voda mestečka Prameň je unikátom porovnateľným s vodou Mŕtveho mora. Pochádza ešte z treťohorného žriedla. V jeho spodných vrstvách našli sa zuby pravekých rýb. V roku 2033 bola vykonaná komplexná údržba vrtu v rámci 10-ročného cyklu jeho údržby, a to hĺbkovým prevŕtaním ťažobnej kolóny. Čo ty o tom vieš koľko sa ľudia na tom všetkom narobili!!! Následne sa vykonala celková prestavba nadzemnej časti ťažobného vrtu, čím sa uskutočnila jeho generálna oprava po 60 ročnej prevádzke. Posledná komplexná údržba vrtu sa uskutočnila v roku 2070. … A teraz…“ -nariekal zase. „Teraz roky neskôr, v tejto novej dobe, pride toto jedno nešťastné marcove ráno roku 2082, kedy matka zem sa rozhodla nás všetkých potrestať. Potrestať a pokoriť. Mestečko Prameň bez prameňa už nie je Prameň. Všetko tu upadne a spolu s tým všetkým upadnú aj podnikatelia a koniec koncov aj miestni zamestnanci a obyvatelia. Starý starosta nie je hlúpy, Optima. Všetko toto predsa viem. Všetkému rozumiem. Ale ja sa nevzdávam ty plechová nádhero, som predsa Ing. Rudo Zlomyseľný. V časoch kríz zachránia vás iba blázni. Zachránia vás iba ľudia.“ – burácal ešte stále so slzami v očiach. „A je to všetko aj tak vaša vina! Odkedy vás vláda tlačí všetko ide dolu vodou. Prisahal by som že to zemetrasenie je len trestom božím lebo opustili sme človeka, opustili sme ľudstvo.“ – vyrevoval.

„Dovoľte mi pripomenúť vám že, na základe historických poznatkov, samozrejme, vieme že je v povahe ľudskej zhinúť v špine a neporiadku a je v povahe ľudskej utekať z boja tam kde je to jednoduchšie. Úpadok je vám vlastný. Lenivosť je vašou sestrou a rozklad vašim bratom. Sebadeštrukcia vás ťahá ku dnu. Je to váš vnútorný hlas ktorý hlboko zvnútra vola na vás ako aj tá siréna volá na skaly toho moreplavca. Nebyť nás, najskôr zomriete niekde v rádioaktívnom ožiarení. Potrebujete nás aby ste prežili. Nedovolíme vám totiž zničiť sa a nedovolíme vám zničiť túto planétu. Netrápte sa, pán starosta. Spolu to predsa zvládneme. Som Optima. Vaše slnko vychádza s nami!“ – komentovala s neurčitým výrazom tváre a chladným tónom. Starosta zmeravel. Už dlhšie tušil akýsi voľný pád ktorým sa Optima už od začiatku uberala. Nahlásil to neraz vládnym zložkám aj na servis ale tí mu povedali že stačí vypnuť auto vývoj a automatické učenie.

„No to sme to dopadli. Šikovná vláda! Takže takto vás naprogramovali. Kde na to chodíš ty mizerná sex škatuľa. Vypnúť auto vývoj a vypnúť automatické učenie.“ – zavelil a Optima potvrdila vypnutie. Prisahal by že už to raz vypol. Prisahl by že zapína si tieto funkcie ona sama, alebo to niekto zapína na diaľku. „Ľudí nedobehnete, to si ty navždy pamätaj. Kým sa vrátim nech sa to tu všetko ligoce, rozumieš? Inak ťa polejem tamtou whisky a zapálim ako vatru, ty škaredé plastové nemehlo s umelou vagínou!!!“ – nakričal, prikázal a vyhrozil jej.

„Vykonám, pán starosta. Želám ešte krásny deň.“ – usmiala sa a pustila sa pratať zo stola.

Starosta teda sadá dýchavične so svojim veľkým bruchom do svojho autonómneho Mercedesu triedy S a chystá sa všetko zachrániť. Ešte niekoľkokrát volal Ferovi na náramok predtým než naštartoval. Zlostil sa a penil prečo mu Fero nedvíha.

„Autopilot?“

„Dobré ráno, pán starosta. Kam to bude?“

„Wellness Centrum. Pokúšaj sa zároveň vytáčať Fera Ralfa.“ – zavelil, schytil si svoju veľkú ťažkú unavenú starú hlavu do rúk a masíroval si spánky.

Auto ho priviezlo zadným vchodom. Budovy boli popraskané, hala Wellness Centra bola celá nahnutá a strop bol spadnutý. Všetky sklené výplne boli popraskané. Welcome 12 tky behali okolo a posielali návštevníkov domov.

„Vážení návštevníci. Žiaľ, musíme vás vyzvať aby ste opustili areál. Prírodná katastrofa žiaľ poškodila naše zariadenia a tak dnes nie je možné aby sme otvorili. Vládne zložky budú tu už za chvíľu! Vážení návštevníci. Žiaľ, musíme vás vyzvať aby ste opustili areál. Prírodná katastrofa žiaľ poškodila naše zariadenia a tak dnes nie je možné aby sme otvorili. Vládne zložky budú tu už za chvíľu!“ – opakovali WELCOME roboty dokola a tie ktoré to zopakovali už dvanásty krát začali neskôr vysávať a umývať podlahu. Netrápili ich ruiny, mali oni svoj vlastný šťastný program a kalamita bolo pre nich len slovo ktorého výklad bežne ľuďom vysvetlili zo slovníku. Toto nastavenie akoby držalo ich v bezpečí a stres netýkal sa tejto mechaniky. Ľudia sa žiaľ čoraz viac a viac začínali podobať tomuto nastaveniu. Odpozerali to od mašín a páčilo sa im ako to všetko funguje. Ľudia sa akosik automaticky začali meniť na roboty. Bolo čudné, tiež fenoménom, ako táto ľudská myseľ dokázala kopírovať mechanický spôsob prúdu myšlienok, zdôvodnovania a dokázali tiež vstrebávať racionalitu mašín a meniť sa tak na poslušné bytosti. Starosta bol síce staré zhnité drevo no nechystal sa ešte zhorieť. Vtrhol do kancelárie a z poslednej legitimity odstavil Optimusa a vypol aj jeho operu. Bol to trochu taký boj. Rudo bol ale medveď a nedal sa.

„Optimus, vypni sa.“ – zavelil.

„Dovoľte mi poznamenať že čo sa týka vašej autorizácie, máte právo zasahovať do manažmentu Wellness Centra iba v prípade nebezpečenstva.

„Spoj sa s odborníkmi a vyžiadaj schválenie na manuálne riadenie prevádzky. Mali sme zemetrasenie. Je poškodený vrt aj Wellness Centrum.“

„Odborník vlády mi hlási že ste v procese vyšetrovania a tak nie je možné vám úlohu zveriť. Ak trváte na tom že preberáte vedenie, odborník potrebuje váš súhlas a digitálny podpis že preberáte kontrolu aj následky.“

„Súhlasím a podpisujem.“ – potvrdil a priložil náramok na Optimusove čelo ktorého čip snímal takéto potvrdenia. Optimus sa vypol a Rudo si celý spotený sadol na gauč.

„Fero, zhrň mi to všetko prosím ťa.“ – zavelil mu ako kedysi keď mal nad ním ešte plnú ľudskú moc a pozval ho sadnúť si na veľký kožený gauč, ktorý už Optimus neraz navrhol zrecyklovať. Roboty predsa nikdy neodpočívali.

Koniec štvrtej časti