Keď nemôžeš nakŕmiť stovky, nakŕm aspoň jedného.
Matka Tereza
Vianoce na Geronte
Toho roku na Vianoce znovu nesnežilo. Bol to ale aj tak zázračný deň. Chlapčisko sa zobudilo vo svojom byte pri nemocnici. Dnes pôjde pozrieť pacientov na geronte, bude to zároveň aj rozlúčka pretože od Januára ide na ženské a tiež, ešte predtým ako pôjde domov k mame, musí zájsť do maštalí. Kone nezaujíma či je alebo nie je sviatok. Kone potrebujú každodenný tréning a tiež sladkú vianočnú mrkvu. Ich horúci dych mu bude zohrievať tvár a ich horúci krk mu zohreje ruky. Jediná škoda je že nie je sneh. V lese to dnes bude nuda. Jedine že zas uvidí veveričku a či v diaľke diviaka. Kde sú tie časy kedy mu z borovice spadlo za krk kilo snehu. Kde sú tie roky kedy sa koník musel v snehu brodiť. Šťastlivo tak namáhať svoje nohy aj telo, zatiaľ čo si jazdec užíval výhľad na krajinu z konského chrbta. Kone majú radi svoj tréning. Bez pohybu začnú upadať. Začnú chradnúť, pretože im chýba radosť ktorá sa v pohybe vždy nachádza a prestane im chutiť aj jesť, pretože nie sú hladné. Ľudia sú v tomto podobný. Ach jaj, keby aspoň slniečko svietilo. Mrazivé slnečno má v zime každý rád. Také to suché počasie kedy štípe líca mráz a do očú svieti slnko. Do nozdier nadýchne sa človek zhlboka a do slnka studeného pozrie zas. Je krásne tu byť a je šťastím žiť.
Toto ráno bolo šedé a stromy už dávno striasli všetko svoje lístie, takže krajina vyzerala bezútešná a akoby unavená. Nič nie je smutnejšie ako zima bez snehu. Všetko akoby spalo, ale nemalo to prikrývky. Je to všetko potom také holé. Bolo by čarovnejšie keby v lesoch a aj po ceste do nemocnici škrípal pod nohami sneh. Mladík sa v toto ráno cítil svieži. Prevaľoval sa na posteli a premýšľal či bude ešte vylihovať alebo či rovno skočí do nového dňa. Nakoniec sa rozhodol pre príjemnú rannú sprchu. Všetko tu bolo zadarmo. Nekričal mu otčim aby stiahol kúrenie v izbe a nekričal mu ani to aby vypadol zo sprchy. Kým sa sušil počúval rádio. Hrali staré vianočne americké skladby. Bolo to všetko také upokojujúce. Potom zmotal vlasy do uzla, poobliekal sa do zdravotníckeho a zabalil sa do zimnej bundy. V kuchyni našiel čerstvo uvarenú kávu, naliatu vo veľkej sklenenej kanvici, a pri nej obrovský sáčok plný vianočného pečiva. Vedľa ležal veľký odkaz napísaný v úhľadnom štýle. Domovníčka Alžbeta zase raz nezlyhala.
Mój najmilejší nájemník. Želám ci všecko dobré k narodzeninám a hlavne nech si zdravý. Tu sem ci napékla volačo na Vánoce. Ja vím že je teho vela ale ked sceš móžeš též něco zebrat babkám a dzetkom na odzelení. Ja sem išla k dcéri ale vrácim sa dvacáteho páteho. Ak tu budeš len mi kukni či je zavreté okénko dole pri kvetoch lebo jak sem ci rikala doktorom a sestrám je to všecko jedno. Vidzíme sa skoro. Pekné Vánoce, s pozdravem Alžbeta.
Vzduch vonku voňal po lese. Voňal lístím a voňal takou tou zimnou čerstvosťou. Všetko bolo také tiché. Ľudia sa poskrývali vo svojich domovoch a čakali na štedrý večer. Všade vládol akýsi posvätný pokoj tých prekliatych Vianoc. Všetci sa ku sebe naraz správali tak milo a dobre. Vianoce na geronte boli úžasné. Prichová postrhávala všetky papierové hviezdy z dverí aj z okna, pretože tvrdila že Vianoce už boli a že vonku je horúce leto a že či ľuďom nešibe. Potom sa vybrala že treba seno pohrabať lebo že večer bude dážď. Nakoniec zabudla kam vlastne chcela ísť a napokon si sadla ku televízoru. Dávali Sám doma. Chlapec rozdal všetkým pacientom vianočné pečivo. Ich staručké rozjasnené tváre pri pohľade na koláčik mu urobili viac než dobre. Hriali ho pri srdci. Šesták hojdal tenkými nohami a cpal sa medovníkom, ktorý si od chlapca najprv nechcel zobrať pretože tvrdil že je otrávený. Trvalo hodnú chvíľu kým ho chlapec presvedčil. Na presvedčenie poukázal na vianočný stromček v rohu spoločenskej miestnosti. Sú Vianoce a priniesol som vám koláčik. Pozrite tam v rohu je stromček. Prečo by som vám dával do koláča otravu? Lebo sa ma chcete zbaviť. Všetci sa ma chcete zbaviť. Ja nie som hlúpy. Len čakáte kedy otrčím kopytá. Marcel ich mal rád všetkých do jedného a bolo mu ľúto že tam musia na Vianoce byť. Číková bola premúdrelá a sťažovala sa na zlý servis a zlé zaobchádzanie, pretože si myslela že keď sú Vianoce tak dostane sladké kakao. Nakoniec bola rada za malý orechový rožtek, ktorý žužlala medzi ďasnami pretože nechcela nosiť protézu. Tvrdila že jej ju ukradli. Vždy keď jej ju priniesli povedala že to nie je jej a že tú jej ukradli. Furtlák sa posral a bolo ho treba opatriť. Motaková behala po spoločenskej a hľadala CO kryt. Neustále opakovala že sa majú všetci skryť lebo že počuje sirény a dokonca durila ostatných pacientov zo sedadiel aby im pomohla sa skryť. Grloško zase zaspal v jedálni na stole. Jihláková tvrdila že ide na domovú schôdzu ale že nevie nájsť tie správne dvere. Že či chlapec nevie kde sa to koná. Chodila po izbách a nakúkala do každej či by to nemohlo byť práve tam. Nebolo nikdy známe čo koho trápilo a kto sa kde práve nachádzal. Chlapec bol rád že mohol takto s nimi trošku stráviť vianočný čas. Cítil sa pokorený a cítil sa bližšie k Bohu. Smutné ľudské vraky odparkované vo vianočnom prázdne. Ďalej sa rozprával s pacientmi. Mnohí ho rozosmiali. Niektorí si zachovali humor a niektorí boli stratený a mysľou navždy preč. Aj tak sa im prihovoril, hoci nevedeli čo im hovorí. A chvíľami sa aj zdalo že vystrúhali niečo ako úsmev. Znamenalo to preňho mnoho. Pacienti sa menili. Prichádzali, odchádzali, umierali, ale prečo tu títo ostali na sviatky. Na Vianoce by mal byť každý doma. Bolo zvláštne že si ich deti nezobrali na pár dní domov. Bolo to také smutné. Všetci tak žalostne odložený. Ako psíci v útulku. Ľudia bez príbuzných a majiteľa. Na izbách ostali len dvaja ležiaci pacienti. Bolo im asi celkom jedno že sú Vianoce. Ich najkrajším darčekom by bolo vyslobodenie. Chalan ešte poprial sestrám všetko dobré a odišiel. Gaba vyronila jeden a pol slzy a ostatné sestry ho vystískali a slzami zamočili mu celú košeľu. Sestry na geronte neboli nadšené že po roku pomocník odchádza. Vrchná sestra zašla dokonca na riaditeľstvo a presviedčala vedenie že je silný mladík viacej potrebný na ich oddelení ako na tom ženskom. Je tu viacej roboty, ľudí treba dvíhať, obracať. Mnohí sú imobilní. Kto bude chodiť s prádlom do práčovne a kto na vyšetrenia s pacientmi? S prevozu sa veľa krát človek vráti až poobede. Už beztak je nás málo. – vysvetľovala ako by to malo znamenať koniec oddelenia. Gaba zdvihne dvoch jednou rukou pani vrchná, čo mi to tu vykladáte? Zvládali ste predtým, musíte zvládať aj teraz. Nejako si to tam zmanažujte. Viete predsa veľmi dobre že vojaci u nás musia vždy rotovať.
Celá debata | RSS tejto debaty