Autor: Martin

Hviezdy prichádzajú a odchádzajú, prichádzajú rýchlo, prichádzajú pomalyOdchádzajú ako posledné svetlo slnka, celé v plameňochA všetko, čo vidíš, je slávaAle je tam osamelo, keď nie je nikto, s kým by si sa o to podelilMôžeš to striasť, ak si vypočuješ príbehĽudia túžia po sláve ako športovci v hreZlomia si kľúčne kosti a vylezú hore hojdajúc saNiektorí z […]

Viete skutočný bojovník svojej doby nie je ten kto hľadá materiálno. Je to ten kto ho opúšťa, ten kto si dovolil uveriť prázdnu, čiernote do ktorej sa hodil a nečakal nič.

Milujem sa strácať v tvojich vlnách. Milujem ako to robíš všetko dôležité a zároveň také bezvýznamné. Milujem tvoju ľahkosť a milujem tvoju bezprostrednosť. Milujem to ako chceš aby sme boli na tvoj obraz. Milujem to že chceš aby sme boli ako ty. Terezin list moru Časť šestnásta – Záver Falošný hrdina Taxikár najprv nechcel Josipa na adresu zobrať. Povedal […]

Časť pätnásta Farma Tereza | Est. 1890 Stratil si veľa krvi, stratil si hlavičku. V izbičke mojej dieťa, zlož si svoju dušičku. Skorocel aj repík, rany sa zahoja. Lež moje dieťa, lež moje batoľa. Harmanček jazvy zahľadí, ľubovník myseľ opojí. Lež môj chlapec, lež, pretože smrti aj tak už neujdeš. Tereza Frederik sa ťahal celý doráňaný cez krátke pole, […]

Časť štrnásta Ten je z Dánska, pochutíte si! Tak ťa tu máme, máme ťa doma. Noc už sa dvíha, tá čierna clona. Detektív ešte spí, no Fredy si už britvu ostrí. Josip ešte dýcha, aká to len pýcha! Rasmussen “Ránečko Josip. Vstávame, pán detektív. Slnko je už vysoko. Musíte ísť do práce. Naháňať vraha, pamätáte si? Josip, no tak, otvorte oči. Spali ste už […]

Časť trinásta U veterinára Nenahlásil som ho. Viete prečo? Pre tie najobyčajnejšie city, človeče, pane. Láska robí aj z najväčšieho génia idiota a tiež aj z najhlúpejšieho človeka zase ušľachtilú bytosť. Larsen “Viem čo vás trápi. Zaiste sa neviete dočkať položiť mi tú otázku. No, sklamem vás. Nie je tu.” – povedal veterinár keď priniesol […]

Časť dvanásta Z pohľadu vraha Josip sa vyzliekol a hodil si studenú sprchu. Stál tam hodnú chvíľu. Nechal si ľadovú vodu stekať od hlavy dolu cez celé telo, a tiež ústami sŕkal životodarnú tekutinu aby sa napil. Obchytkával si brušný tuk a rozmýšľal ako sa ho zbaviť. Chcel by mať ploché brucho a možno aspoň dve tri tehličky. Až keď sa už triasol od zimy a pohľad […]

Časť jedenásta Úraz Josip vybehol von z hotela a namierené to mal rovno do najbližšej lekárne. Iba šero, tá oceľovo modrá obloha, v ktorej už stratili sa aj posledné obrysy oranžových malieb, mu pripomenulo koľko je už hodín. Vzduch vonku bol nasýtený morom a vlhkom. Oťažieval a padal na všetko živé aj neživé akoby tým všetko chcel poslať už spať. Lekárne sú už […]