Mince sú pod čítačkou – povedal robot a “usmial” sa na nešťastného zákazníka…

Už ste ovoňali fialky? Tá sladká a omamná vôňa, ktorú dokáže namiešať a vyčarovať iba príroda a či bol to sám pán Boh. A tešíte sa z tejto prenádhernej jari? Ako to len všetko rašííííííííííííííííí a zelenie. Dnes som na križovatke videl tulipány. Aká to len nádhera dívať sa na všetku tú náhlu pestrosť. Jar nás núti výskať, skákať cez potok, či bežať cez les ako blázon.

U tohto šťastne nešťastného nezbedníka budeme teda pokračovať tým ako vošiel do luxusného domu jeho bohatej tetky a zaľúbil sa do bratranca. Mladíkovi znovu raz nebude voňať realita potom čo vidí ako dobre sa jeho „nezamestnanej“ tetke žije. Napriek tomu sa vráti domov do svojej malej oranžovej izby a zamestná sa vo veľkej Bratislave, v optike u ktorej budú sa diať zvláštne veci. Neskôr príde zlom v jeho bláznivom živote a zamestná sa ako pokladník v miestnom supermarkete kde zámerne zláka vedúcu aby sa doňho zamilovala a neskôr dosiahne cez svoje falošné cigánske oči aj to že ho povýši na vedúceho. Je možné že čitateľ znenávidí túto hlavnú postavu, pretože postupne bude sa dozvedať o nezodpovednom a veľmi hlupom počínaní si tejto stále mladej mysle. Prosperita však rýchlo stratí na obrátkach a mladík sa začne rútiť do rôznych bláznovstiev a okolo jeho rodiny sa tiež začnú diať divoké veci. Medzitým sa dozvieme o tom ako mladík choval psy a snažil sa byť profesionálnym kynológom. Všetko veci plné grotesky, ako to už v živote býva, musíme sa na sebe veľa smiať a nebrať sa tak príliš vážne. Rovnako tak ako sa nikdy nestal modelom, pomaly zvädne aj táto nová záľuba. Neskôr, aj vďaka kariére u zamilovanej vedúcej, no hlavne kvôli tomu že spravil fantastický dojem na regionálnu manažérku stáva sa z neho, predstavte si, manažér Pezinského LIDL. Tu si porozprávame o neskutočnej drine a zodpovednosti, ktoré zažíva a o tom ako aj táto ilúzia úspechu pomaly vyparuje sa pod rúškom reality tejto pozície. Neskôr prichádza celá rodina o majetok a všetci sa zrazu ocitajú na ulici, každý niekde inde a po podnájmoch. Bude to divoké, bude to zaujímavé. Mládenec vo svojich 26 nakoniec uteká do UK, ale nebude to také ľahké. Postupne trávi v Anglicku dokopy asi tak 5 až sedem rokov, stretáva veľa nových ľudí a hlavne veľa žien ktoré doslova budujú jeho život a pomáhajú mu prežiť. Medzitým sa vracia niekoľkokrát domov kde postupne robí kariéru v kanceláriách korporátov, veľkých spoločností, ktoré zaujal jeho dokonalý britský akcent a schopnosť presvedčiť, mal vždy on taký ten dar reči. Bol to vždy len dobrý herec. Imitator priam. Zažíva svoj stále mladý a pomerne bohatý život v Bratislave, kde stretáva samozrejme aj kopu nových ľudí. Na chvíľu sa vracia naspäť do Anglicka, ku jednej Angličanke menom Kate, žene ktorá vo veľkom ovplyvnila jeho život ale napokon konči sa to znovu odchodom na Slovensko. Nakoniec, cez drinu, inteligenciu aj svoj talent dosiahne svojej najväčšej méty a stáva sa pomerne veľkým manažérom a jeho plat aj život dosahujú materiálne maximum. Život však nebude vôbec ľahký. Rodina ho bude až do konca nesmierne prenasledovať. Keď pozerá späť na svoje začiatky, svoju nepodarenú rodinu aj to kde a ako vyrástol aj na to čo všetko napriek tomu dosiahol, vyhŕknu mu občas slzy že čím si taký fajný život on zaslúžil. Neskôr zisťuje že ani pozícia nie je všetko a zodpovednosť znovu raz prináša svoju daň. Muž pociťuje ako ho korporácia zničuje a odchádza robiť obyčajného asistenta. Koniec bude tvoriť jeho súčasné premýšľanie o tom kam sa podeje ďalej. Rozmýšla nad návratom do Anglicka alebo aj Írska, ale zvažuje aj nejaké severské krajiny ako Fínsko či Švedsko. Bude zaujimavé učiť sa tú divnú reč. Tento veľkolepo nudný ale akosi aj plný príbeh bude končiť časťou 82. Dieťa Chlapec Muž a bude aj koncom fantastických ciest a príbehov a potom začneme niečo nové. Možno nejaké SCIFY alebo nudne predvídateľné a zamotané trápne KRIMI kde vyšetrovanie sa začne potom čo nájdu v smetnom koši odrezanú niekoho ľavú ruku. 😀 😀 😀 Medzitým, v lete príde Príbeh z Opatije, Chorvátsko, ešte neviem o čom to bude ale prídeme s niečím fajným. Objednaný je fajný hotel na riviére, hneď pri mori. Chcete vraždu, sex či dačo iné? Alebo si len tak oddýchneme a pod slnečníkom budeme čítať úžasnú Podjavorinskú alebo aj Kukučina a tento blog bude rovnako, tak ako aj jeho pisateľ, len driemať niekde na slniečku v starej dobrej Opatijí. A potom naspäť do pekla, naspäť do práce a smerom k dôchodku. Bože či sa ho dožijem. V 2021 som bol očkovaný tak možno sa aj dovtedy premením na tu onú známu kukuricu ako to tvrdí MUDr. Kotlár.

Momentálne čítam Martina Kukučína a jeho Dom v Stráni a nemôžem ani len vypovedať ako ma táto kniha hreje. Staré dobré časy. Kde to dnes nič len kapitalisti, pažravosť a mamon. Lenivý ľudia na nákupoch v Lidloch. Dôchodca za 20 centov ruku vám utrhne alebo za posledný kúsok masa v akcii prejde vám vozíkom po nohách a pritom doma ma pod vankúšom tisíce a ani nemá ich komu dať. Koľkí zomrú a dumajú až potom nad svojou vlastnou pažravostou, lakomosťou a strachom zo života!!! Zopar ich aj von oknom desaťtisíce podvodníkom vyhodí, nemá núdzu ale aj tak ide za 20 EUR k dôchodku voliť zlodeja, mafiána a vraha Fica. Zbraniam kľud a politike pokoj. Nedbam. Všetko česť výnimkám. Česť normálnym ľudom. Česť uvedomelým dušiam. Zo spoločnosti vytratila sa väčšina hodnôt. Duša chátra. Politika je čoraz špinavšia. Choroby západu. Konzumná doba, doba takzvaného moderného komfortu a westernizácia, všetkých nás zničila. Šialená digitalizácia, vymoženosti a technológie stanú sa nám všetkým hrobom.

Dôchodcovia tiež mali by sa veľa zamýšľať nad svojou voľbou pretože majú aj oni svoje deti aj vnúčatá a boli aj oni sami raz v produktivnom veku hoci vtedy žili v inom režime. Ste zatrpknutí zlí a agresívni. Stratili ste veškerý cit a naháňate vzdušné zámky alebo aj hoax galaxie. Mali by nám pomáhať a mali by sa pretvárať pokiaľ je to len čo možno trochu možné. Zrazu nepoznajú pokoru o ktorej tak radi deťom rozprávali , zrazu nepoznajú hanbu. Správajú sa ako hyeny. Chovajú sa často horšie ako zvery. Sú trpkí a konajú často preto akoby svoje posledné zlo. Ja viem že to zniem tu teraz ako miestny farár, ale ten kto nevidí úpadok, nevidí ani ľudstva rýchly koniec. Človek číta o starých časoch a akosi mu to všetko dáva väčší zmysel, to ako kedysi ľudia žili.

Kedysi sme ako decká nemali nic a dobre bolo. Vyrástli z nás zdravé deti. Hľa, pozrite sa ako sa dnes vychovávajú deti. Ako vychovavate vaše vnúčatá ? Na grc. Zabudli ste socialisti ako žili vaši rodičia a potom východ aj západ vám tiež hlavu pomútil. Nepomáhate nam. Česť výnimkám a uvedomelým.

Naspäť ku sviečkam! Naspäť k poctivej práci jednoduchého človeka! Naspäť k pokore a skromnosti. Dôchodok minieš vnúčencom na veľkonočné sladkosti a potom pôjdeš voliť lúzu aby dal si spratkom ešte viac. Naspäť k ľudskosti a empatii. Tu vám vraždia deti u susedov ale vy neváhajte sa do Moskvy poklony skladať. Že vám nie je hanba, kratkozrakosť vaša. Krehké bezpečie eeej počkaj ešte aby si rovnako raz inú krajinu o dobro neprosil !!! Hneď by sme všetci vyzdraveli. Znútra aj navonok! Hneď by nám charakter aj chrbát vyrovnalo a myseľ osviežilo !!! Spoločenská zodpovednosť a dobro ďalším generáciám nie len na svoj krátky život myslieť !!! Živíte sa zlobou a nenávisťou ale tá zloba zahubí vás a bude vám horšie ako tomu človeku bez strechy ! Kajajme sa. Amen !