Starosta

Jar nečaká na ľudí, ona plynie, mihne sa ako prvý hmyz a v momente je preč. To len človek by chcel aby plynula pomalšie pretože zdá sa mu že ani nestihol ju vidieť. 

Mnohých minula prítomnosť nadchádzajúceho obdobia. Je ich vidno nečinne hlivieť. Hnijú a kvasia zavretí v domovoch a kysnú zlobou a nečinnosťou v uzavretej izbe svojho bezpečia, svojej horkosti, zášti, zloby rôzneho druhu a svojej vlastnej hnusnosti. Naložený v tomto toxickom náleve, pozorujú svet spoza okien, mudrujú nad udalosťami sveta, a nanajvýš len vyjdú na priedomie aby uistili sa nad úpadkom suseda alebo aj nevychádzajú vôbec. Niet väčšej radosti ako druhého nezdar. Ohrievajú sa vo svojich komnatách a nejdú von pozrieť si svet, taký aký naozaj je.  Nezaujíma ich to pretože im je tak dobre. Púpava stihla premeniť sa na lietajúce semienka a potom pozri už aj listy toho javora znovu opadali. Jožo, hľa, znovu prišla zima, akoby to bolo len včera čo prestali sme kúriť. V tuposti mozgu, celý život chamtivého a materiálneho ducha, niektorí len chabým okom vyzreli cez okno a zbadali že včera ožila včela, alebo že rozkvitol zlatý dážď. A tam, hľa, susedovi už ide kvitnúť tá jeho krásna magnólia, aby ho šľak trafil. Bodaj by mu zahynula! Možno tak poliať ju cez noc nejakou kyselinou. Ach, už viem! Benzínom do kosačky! Chachacha. Zelené lístočky razia si cestu do novej sezóny a nemajú potuchy o zlobe a hlúposti ľudstva. Vtáci spievajú si svoju pieseň a tušia len málo o nízkosti opičieho ľudu. Je tragédia ľudstva že cez hrubú stránku vecí stratili zmysel pre krásu a nevšímavosť stala sa im vlastnou. Samozrejmosť, arogantnosť a ignorancia, prítomnosť dostatku týchto skvelých dní, bezstarostne plynúcich si ročných období, pochovali ich tieto v tejto žatve pozemských pôžitkov a tiež v chuti po dobrej klobáske.

Starostu v to nešťastné ráno prebudil jeho vlastný model robota Optima. Vtrhla do izby len v bikinách a zalizovala sa, hoci reportovať chystala sa vážnu správu, pretože on zabudol jej vypnúť SEXBOT mód ešte spred včera, keď sekretárka konečne privolila že rozdajú si to v trojke. Dvaja živí a jeden stroj! Len si to predstav, Nadežda, to bude paráda!!! Bolo komické ako roboty dokázali zvládať kritické situácie, hoci mohli byť práve zapnuté v rôznych módoch do ktorých prepol ich vlastník – užívateľ. Optima teda hlásila vážnu správu s rukou v rozkroku. Medzi slovami vzdychala a tak starosta len chytal sa za čelo a potil sa. Stál mu ale aj snažil sa korigovať svoj výstup a vzhľad a tváriť sa išiel namôjveru celkom dôveryhodne a dôležito.

“Dobré ráno, pán starosta. Región zasiahlo zemetrasenie. Riaditeľ Wellness Centra mi hlási poruchu prietoku vody. Stovky ľudí čakajú na otvorenie. Zadajte prosím príkazy na ďalší postup. ”  – áááách, óóóh. Jáááááááááááááj.

80 ročný šedivý maco sa, ešte predtým než Optima vošla, len s ťažkosťou odvalil od peknej sekretárky do ktorej sa šťastlivo, hoci trochu dýchavične, vystriekal. Nadežda kvôli nemu brala antikoncepciu. Vláda ho už tretíkrát vyzvala na prepustenie ľudského asistenta ale starosta si vždy našiel dôvod prečo si ho nechať. Hovoril o častých výpadkoch systémov a nespoľahlivosti umelej inteligencií ktorú zámerne vždy sabotoval. Optima už bola trikrát v servise po tom čo ju presvedčil že môže piť víno. Nastavoval si ju ako chcel a tak oklamať ju bolo ľahko. Tešil sa zo svojej zloby. Keď sa ho technik opýtal prečo to robí, starosta len prosto odpovedal, pretože môžem a tiež preto že mám na to dosť peňazí. Arogancia moci bola ale na ústupe, starostu čakali ťažké časy. Zemetrasenie bol len začiatok jeho úpadku a konečne aj smrti. Kondóm si nechaj, povedal raz Optime keď chcela mu ušetriť náklady za výškraby, je to ako lízať med cez sklo. Globály za prerušenie neboleli ho vôbec pokiaľ mohol sa kĺzať týmto šmykľavým tunelom lásky. Prehltni tabletku, Nadežda, ty koza hlúpa, čo ma po tvojich hormónoch, povedal jej. Hádam že chceš ešte stále cítiť kolík v sebe?! Vieš že cez tú gumu to tak dobre necítiť! Ach dobre teda Rudko, pre teba všetko. Zajtra sa mi spravíš do úst alebo aj do zadku. Len ma prosím nenechaj čeliť bezprostrednej ničotnosti tohto nového systému ktorému ty stále tak úžasne odolávaš! Globály sa mi míňajú, doba je zlá. Potrebujem ťa. Odmietni a už si nepichneš, fňuk, fňuk, fňúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúúk. Oh Bože!

Starosta mal na mále. Korupčné škandály nemali konca kraja, vláda aj umelá inteligencia išli po ňom. Vo svojej prepychovej vile sa teda RNDr. Rudo Zlomyseľný, už dlho a takmer naveky zvolený starosta, stále clivý za titulom ktorý mu nový systém už neuznal, vyklonil z okna a pozoroval davy ľudí čakajúce pred vchodom. Triedne rozdiely, niekdajšie svetské tituly, všetko bolo preč. Dobe už nevládli tituly. Neurochirurgické zákroky či psychiatrické sedenia, všetko robila umelá inteligencia. PHDr. MUDr. ING, DOC, PROF. , všetko bolo mŕtve. Existovali starešiny ministerstiev, výnimočne vzdelané  kapacity a odborníci, ale nebolo ich už ako maku. Svet sa sústredil na excelenciu, na kvalitu, nie na kvantitu a ľudia sa prestali odlišovať podľa vzdelania. Existovali tri triedy vzdelania. Robotnícka, odborná a manažujúca. Všetky boli rovnako veľavážené. Manažujúca robila v úzkej spolupráci s umelou inteligenciou. Odborná išla aj  podľa histórie ľudských poznatkov a v zmysle ľudského faktora koordinovala proces aj vývoj a robotnícka ta prosto len dohliadala na roboty vykonávajúce prácu. Tento spôsob fungoval, a veľmi dobre. A tak Rudo, clivý za svojim zbytočným a úbohým RNDr., ktorý mu bol v novom systéme už na nič, neodpovedal Optime, prepol ju do bežného režimu a ona odišla sa obliecť. Nadeždu poslal necitlivo domov, utrel si zbytok semena z kolíka a vyklonil sa z okna a zbadal tam včielku na fialke, ktorá upútala jeho pozornosť svojou pracovitosťou. Na chvíľu pomyslel si že možno aj premrhal svoj život. Bol vždy taký nevšímavý, dravý, tvrdý. Dušu svoju nikdy nepočúval. A v tejto slabej chvíli, tak dobre vystriekaný,  no opýtal sa on Boha či má byť vinný za to ako ho on vyrobil a ten mu povedal. Je vážka vinná že je vážkou a je motýľ vinný že je motýľom a je ryba vinnou že je rybou? A bolo to vtedy keď starosta uvedomil si že pre šťastie nie svoje ale pre všeobecné šťastie ľudí a mestečka Prameň je potrebné uchovať veci a tak zavolal rýchlo Ferovi.

Fero Ralph

Ja keď sám sa nezachránim, nezachráni ma nikto.

na pokračovanie