Deň je dlhý, ach, ako len rozpína sa krásne od brieždenia až po úplnú tmu. Dych je však plytký, oči karpavé rozlepia sa skoro ráno a myseľ hneď hľadá niečo tam dnu. Zmysel života sa derie ale možnože je to len holubie perie. Nohy zosunú sa z postele a človek má pocit že môže nazdávať sa. A koľko vecí udeje sa v tomto čase, ak len dovolíme si unúvať sa. A počas toho dňa, počas tohto dňa, tam na zemi žijú malé stvory, ktorým meno bolo dané Ľudia pretože tak ich Boh tvorí. A potom ten večer ktorý je ako tanec víl. Modrá k červeni sa skláňa akoby išlo o súboj síl. Keď ukladám sa večer k spánku, snívam o tom ako zobudím sa raz opäť k tomuto rannému vánku.