U tetky (časť prvá)

Matkinu sestru navštevoval už od detstva. Prvýkrát sa odvážil na nočný rýchlik sám keď mal iba dvanásť rokov. Na hlavnú do Bratislavy ho ochotne vždy odviezol otčim na jeho bielej škodovke. Chlapec sa cesty ani príliš nebál, pretože sa k tetke vždy veľmi tešil. Išiel by aj traktorom keby bolo treba. Tetkin život ho až priveľmi fascinoval. Navštevoval ju hlavne cez letné prázdniny. Nebolo to vtedy také zvyčajné aby deti cestovali sami. Lákalo ho však to iné prostredie. Čiernovlasá tetka pôsobila vždy nanajvýš bohémsky a akosi viac úspešne a menej utrápene ako jeho matka. Čo si chlapec pamätá prišla raz pod okná bytovky s veľkou Aviou plnou neapolských mastinov. Založila si vtedy chovnú stanicu a úspešne obchodovala s rôznymi plemenami. Matkina sestra bola vždy oveľa húževnatejšia a priebojnejšia. Zo starých fotografií sa dalo spoznať že tetka sestru navštevovala aj na byte v Pezinku, kým boli chlapci ešte celkom malý. Sestry sa na čiernobielych fotkách hrajú s deťmi alebo len tak pózujú s cigaretou v ruke. Nábytok aj sedačka vyzerajú byť ešte úplne nové. Sú to celkom vydarené momentky ktoré nafotil talentovaný sused z garsónky oproti. Vášnivý fotograf ale zrejme aj obdivovateľ ženskej krásy. Na niektorých fotkách je mladučká tetka odfotená len v tenučkom tielku a nohavičkách. Opiera sa o zárubňu a usmieva sa do objektívu. Sestry si vtedy aj veľa dopisovali. Medzi fotkami, ktorých neskutočná hromada bola naskladaná v akejsi čalúnenej zelenej krabici,  chlapec neskôr objavil aj staré listy. Sestry si radili navzájom, čo sa týka starostlivosti o rodinu a deti. Boli k sebe milé a vyzeralo že jedna druhej chýbajú. Jedna druhú oboznamovali s rôznymi udalosťami. Museli to byť čarovné časy. Čakať na list a potom otvárať obálku. Rozbaliť stránky a čítať to familiárne písmo od blízkej osoby. A potom tá radosť naň odpisovať. Pevnú linku si rodina dala zaviesť až v roku 1994. Bol to taký bordový tlačítkový telefón, ktorého sa chlapci nesmeli dotýkať. Hovory boli drahé. Chlapec sa nevedel dočkať kým niekto zavolá. Miloval prijímať hovory. Ten cvengot ho fascinoval. Nazdával sa vtedy že sú na tom lepšie ak už majú aj telefón ktorý nedrnčí len tak obyčajne ako starkého starý s otočným číselníkom. Tento zvonil akosik viac digitálne. Chlapec si zvykol neskôr telefonovať s Veronikou. Staršie dievča zo šiesteho, ktoré ho fascinovalo a bol do nej platonicky zaľúbený. Behal za ňou okolo bytovky ako také šteňa. Robila si z krpca srandu a taktiež učila ho základné ruské frázy. Kak tebja zavut. Miňa zavut Marcel. Ty krasivaja devočka…

Čo sa týka odovzdaných spomienok od tetky, bolo to vraj tak že maličkému do perinky počarovala aby nebol ťuťmák ako jeho o rok starší brat a aby to bol priebojný čert akým bola aj ona sama. Podarilo sa! Bola to zrejme ale len náhoda. Zhoda okolností. Vskutku, čert to bol a stále je. Neskôr sa chlapec pri návštevách u nej dozvedel že ho chránila, pretože ho pred bytovkou stále niekto naháňal a bil. Väčšinou dospelí alebo aj staršie decká. Dokonca aj susedy. Bol to vraj šibal a nezbedník, ale veľa trpkých ľudí si rado na malých pekných a nezbedných deťoch často aj zgustne. Škaredého poľutujú a možno aj keď je nezbedný, často nechajú ho tak, ale pekné nezbedné deti sú vždy niekomu v oku. Tetka vraj vyšla pred bytovku poriadok robiť. Odvtedy sa ho susedy nedotkli. Matka bola, samozrejme, vždy až príliš zhovievavá. Nebojovala a nevedela bojovať v podstate s nikým. Za jedno je dobré že bola taká, bola mierna, ale srali jej preto na hlavu. Tetka mala vtedy tiež už syna. Mala ho s bohatým olašským cigánom. Bolí mladí a veľmi zaľúbení ale nakoniec, zámožní cigáni si do rodiny bielych nepúšťajú, tak nebolo z toho nič len slobodná matka. Tetka žila vždy v Lučenci. Ledva dokončila učňovku. Živila sa vždy skôr hlavou a svojou šikovnosťou. Nenapadlo by ju zrejme nikdy odísť na západ, tak ako to urobila jej sestra. Starí rodičia si vnuka obľúbili. Zvlášť starký bol vždy obetavý otec a perfektný starký pre všetky vnúčatá. Akokoľvek, boli tam isté preferencie. Číslo jedna bol malý polocigán a potom mal rád strýkove tri dcéry a jedného z dvoch bratov od tetky, ktorých už mala s novým mužom. Starká bola lenivšia, rada ležala a čítala knihy, o vnúčatá sa veľmi nezaujímala. Milovala svoju samotu a svoj pokoj uzavretej izby, ktorá bola vždy plná izbových rastlín. Trpela silnými migrénami, vtedy sa zatvárala aj na celý deň do izby. Chlapca starký nemal priveľmi rád. Bol vraj veľmi planý. Zvykol mu často bolestivo narezať na malú riť, na ktorej ostali otlačky jeho veľkej dlane, ale inak dal mu rovnako každé ráno lyžičku medu, kocku syra aj sardinky, ako aj ostatným vnúčatám ktoré práve cez letné prázdniny strážil. Bola to taká jeho rutina. Hneď ráno med, syr a ryba. Vedel čo je pre deti dobré. Aby dobre rástli, boli zdravé a mali chuť do jedla. Boli to veselé časy. U starkého na dvore. Boli tam strýkove tri dcéry, tetkini traja synovia a tiež dvaja bratia od matky z Bratislavy. Polocigana mali starí rodičia nesmierne radi. Slobodnej matke vyhovovalo ak ho mohla nechať u rodičov, zatiaľ čo snažila sa pracovať. Matka prirodzene milovala svojho syna ale aj strýko ho mal veľmi rád. Bol to taký rodinný miláčik. Zrejme tam sa niekde aj stala chyba, alebo to mohli len byť akési zlé gény. Rástol z neho rozmaznaný a neskutočne zlý a krutý chlapec ktorý si na miesto lopty kopal po dvore pomaranče. Cigánsku krv mali v žilách všetci okrem starkého. Ako sme už spomínali, do rodiny sa vľúdila od starkej. A hoci starký ľúbil na cigánov bohato nadávať, až príliš často bolo ho vidno s nimi doma na dvore tancovať na cigányzene. Energii maďarských cigánov je zrejme len ťažko odolať. A hoci varoval aj tetku, svoju dcéru, keď preskakovala za behu plot domu, že nechoď za ním pretože oni bielu nepríjmu, tetka si vždy aj tak spravila po svojom. Slobodná matka, vždy veľmi pekná a príťažlivá, chodila občas von na lov, ako je aj normálne aby to robili slobodné matky, ktoré nechcú byť sami. A čo Boh dal, na zábave stretla mladučkého chlapca. Mladíka krásneho ako obrázok. Hneď sa do seba zaľúbili. Hoci to bola slobodná matka o ktorej pravdepodobne celé mesto vedelo že sa nosila so zámožným mladým olašským cigáňom s ktorým má dieťa a ktorý ju potom nechal, mladík sa do nej zamiloval. Polocigana neznášal už od prvého stretnutia, kedy mu malý napľul z ničoho nič do tváre. Vtedy ešte mladík nevedel do čoho sa dostal. Polocigan mu bude neskôr sústavne ničiť život prostredníctvom jeho tolerantnej a milujúcej matky, ktorá bude mať v dome vždy až príliš veľké slovo. Deti dávala vždy na prvé miesto, čo nie je zlá vec, rodičovská láska by mala vychovávať psychicky zdravé a charakterom dobré deti, ale niekedy je tomu pravý opak. Aj tetka svojou opičiou láskou neskôr napáchala veľa chýb. Ach, tie matky! Nevedia si pomôcť, ľúbia ich až príliš a ani nevedia ako, ale v podstate im škodia.

Nebolo to asi ľahké pre chlapca z poctivej sedliackej rodiny, vybojovať si svoje áno pre túto svoju novú lásku. Rodičom sa nepáčilo že ide o slobodnú mamičku, navyše neslávne známu tým že má dieťa s olašským cigánom. Tetkinu rodinu tiež nepovažovali za poriadnu. Nemala vraj v meste najlepšie renomé. Mladík pracoval ako mäsiar. Otec bol mäsiar a poľovník. Pri dome mali svoje roľe na ktorých pestovali všetko čo sa pestovať na juhu krajiny dá a rovnako za domom chovali veškerú hydinu, prasce, kozy aj ovce. Predkovia boli z lazov. Poctiví farmári a poľnohospodári, ktorí si všetko zarobili poctivou rukou a každodennou tvrdou prácou. Mesto nebolo tolerantné. Mladíkovi rodičia už vôbec nie. Existoval tam ten kontrast dvoch rodín. Poriadna a neporiadna. Zatiaľ čo mladíkovi rodičia pochádzali z dlhej línie pracujúcich sedliakov, tetkini rodičia boli viac menej zlepenec z mesta. Starký si zobral starkú keď mala iba štrnásť. Vysokoškolsky vzdelaný pedagóg, vtedy 28 ročný riaditeľ školského internátu, sa zamiloval do mladej učnice keď ju videl v školskej kuchyni umývať riady. Nič čarovnejšieho vraj nevidel. Starká nemala ničoho a do manželstva vstúpila naprosto chudobná. Pochádzala z Fiľakova, starký z Vidinej. Život mala ťažký. Spolu s jej bratom okúsila aj život na ulici. Jej matka bola pobehlica ktorú taktiež vychovala ulica. Ako matka teda nestála za veľa. Žila si svoj život slobodnej matky a na deti veľmi nedbala. Starká sa narodila do maličkého domu, ktorý ledva držal pokope. Boli to ťažké vojnové časy. Jedného dňa, počas bombardovania, vzala Margita nohy na plecia a bábätko zámerne nechala v dome. Hodila na ňu ťažkú perinu a ušla. Neskôr sa starkej zverila že to nebolo preto aby ju ochránila pred troskami. Vraj dúfala že sa dieťa, ešte predtým ako ho možno zavalia trosky, pod ťažkou perinou zadusí. Starká bola nechcené dieťa. Matka jej to celý život pripomínala. O malú chvíľu, keď lietadlá už nebolo počuť, Margita rýchlo vyšla z úkrytu a utekala k domu. Polka domu bola zvalená a všade navôkol ležala škridla a polámané trámy. Pod perinou zapadanou od omietky sa však, akoby zázrakom, stále mrvilo, živé a zdravé, malé nechcené polocigánča. Margita bola veriaca, čuduj sa svetu, a tak brala udalosť ako znamenie že si má starkú nechať. Zverila sa neskôr starkej že otehotnieť nechcela a vraj tajne dúfala že bomba vyrieši jej problém. Margita bola prekrásna špekulantka ľahkých mravov. Starkú mala s neznámym maďarským cigáňom, ako sme už spomínali, a počas vojny spávala s vojakmi len za pár konzerv. Vraj tam ani nešlo o konzervy, sex mala jednoducho rada. Ešte aj v osemdesiatke, keď bývala už vo veľkom byte v Košiciach, vraj vyhľadávala starcov na sex. Už od mlada posielala dcéru zarobiť si na ulicu. Starká však odmietala, panenstvo jej zobral až starký. Takže život to bol ťažký. Nečudo teda, že chcela už mať aj ona pocit domova. Ochrannú ruku mladého muža z lepšej rodiny, ktorý jej poskytne zázemie a bezpečie, preto prijala takmer rýchlo a bez problémov. Svokra Margita starkého neznášala a snovala plán ako dcéru od neho dostať. Nezmohla však nič. Starká onedlho otehotnela s prvou dcérou a zväzok bol tak spečatený. Keď aj prišla pred dom vyvádzať, starký jej len cez plot zakričal že je stará maďarská cigánska ku*rva a bolo po všetkom. Margita sa neskôr zaopatrila. Niekto neskôr podľahol jej čaru a pracovitosti, Margita nebola lenivý človek, a keď zomrel ostal jej byt. Za socializmu bolo všetko jednoduchšie, pretože ste si neskôr vedeli byt úplne odkúpiť. Čo sa týka starkého strany, starkého otec zomrel pri zachraňovaní ruských vojakov z mínového poľa. Starkému, vtedy mladý šestnásťročný chlapec, odtrhlo dolu od kolena pravú nohu. Rodina od starkého bola poriadna. Chlapca poslali na štúdiá do Bratislavy. Bola to tak trochu zámožná línia, ale dráma nenechá nikdy na seba dlho čakať a láska vľúdila sa do života cez starkú, ktorá pochádzala, naopak, z línie čertovskej. Matka starého otca umrela keď deti ešte len dospievali. O ležiacu matku sa starký staral celých sedem rokov. Bol to vskutku obetavý syn a miestami aj obetavý človek. Starký bol podnikavý typ človeka a vedel zarobiť a starká bola vždy zamestnaná tiež. Boli to pracujúci ľudia, to sa nesmie poprieť, ale s peniazmi to veľmi nevedeli. Vždy sa všetko rozhádzalo. Starký si neskôr založil reštauráciu, pretože bol neskutočne dobrý kuchár, a starká pracovala v práčovni peria. Rodina prosperovala fantasticky. Onedlho si postavili nový dom. Sestry boli vždy každá iná. Mužov aj život vnímali každá odlišne. Matka sa vždy poľahky odovzdávala láske a slepej zaľúbenosti. Bola naivná a v materiálnych veciach neobratná. Žila život zvnútra a v živote ju materiálne veci príliš nezaujímali. Pri tom ako pomáhala otcovi v reštaurácií sa stihla vždy aj zaľúbiť do viac než jedného z hostí. Robila vraj otcovi tým hanbu. Jedného času chodila aj za ženatým zubárom. Chodila vysedávať do jeho čakárne. Zubár musel starkému zavolať, aby si dali do poriadku dcéru. A tetka, tá bola vždy iná. Prudko materiálne založená a ziskuchtivá, zameraná na zhŕňanie majetku a budovanie bohatej rodiny. Trochu ako Cézar imperialista, neváhala často použiť vyhrážky či násilie pri dosahovaní svojich majetkových cieľov.  Miestami bola až chamtivá. Túžila po pekných veciach. Na zábavách aj neváhala občas z pekného dievčaťa šaty na silu zobrať. S dievčatami sa aj bila, chlapcov nevynímajúc, nebála sa nikoho, bola dravá, mala rada vládnuť a panovať. V tomto boli s bratom, strýkom, podobní, kdežto matka bola vždy submisívna a mierna. Strýko s tetkou často súperil. Bolo to vždy viac menej z jeho strany. Možno aj také to mužské ego, ktoré neušetrí ani len rodinu. V časoch jeho slávy, dal si doniesť z Ameriky auto Corvette, zatiaľ čo ona jazdila na starom žiguláku. No, keď sa karta neskôr otočila a tetka si kúpila svoje prvé miliónové auto, novučičkú Hondu Prelude, nemal pokoja kým ju od nej na splátky neodkúpil. Jednoducho ho škrelo že má sestra také pekné auto. Súperil s ňou a nedoprial jej. Bol vždy až priveľmi egocentrický. Auto jej nikdy nesplatil, ale nehnevala sa za to naňho. Svoju rodinu mala naozaj rada. Každý si obchodoval po svojom ale strýko majetok vždy závidel, nedoprial jej úspech, nevedno prečo. Muži budú mužmi, alebo to bola len taká povaha. Hlavne keď on upadol a ona ešte stále rástla, mal to za ťažké sa na to dívať. Brata mala rada, pomáhala mu keď bol neskôr v núdzi, hoci on, kým bol bohatý, jej nedal ani halier. Tetka rodine vždy dopriala pokiaľ nebola ona sama v núdzi. Ak bola v núdzi premenila sa vždy na agresívnu, chamtivú vykorisťovateľku, ba až zbojníčku či zlodejku. O nevábnych stránkach jej povahy, ktoré sa naplno prejavili až po jej osobnom páde a páde jej rodiny budeme hovoriť neskôr. Ale späť k dvom levom rodiny. Keď strýko vtedy nesmierne zbohatol, ako sme už spomínali, vďaka svojim nekalým obchodom, ona jeho peniaze nepotrebovala. Keď si aj na podnikanie od neho požičala, vždy vedela vrátiť. Mala svoje vlastné obchody o ktorých budeme hovoriť neskôr. Bola oveľa zodpovednejšia a vedela ako peniaze množiť, nie ich čo možno najrýchlejšie rozhádzať na extravagantné veci. Strýko nemal na rozumný obchod povahu. Pomáhal rodičom aj sestre v Bratislave, dokonca požičal známemu na prvú investíciu v obchode. Tento známy z toho vybudoval celonárodný podnik, reťazec potravín po celom Slovensku. Tetka bola sama vždy veľmi podnikavá a s novým mužom si všetko vybudovali sami. Keď strýko už, aj vďaka svojej prudkej a nezodpovednej povahe, padal, ona bola na vrchole svojej slávy a majetkových pomerov. Kým on už všetko rozhádzal, ona ešte stále kvitla. Jej pád bol zapríčinený iným, viac menej veľmi prozaickým dôvodom. Čo sa ale teda týka tohto nového zväzku našej tetky, starký budúceho ženícha neznášal. Opovrhoval najprv ním aj jeho rodinou. Starký bol hrdý muž, vysokoškolsky vzdelaný človek, tak trochu bohém ktorý duševne veril v také tie pravé veci, a preto odcudzoval zvrchovaných nevzdelaných sedliakov, ľudí ktorí sa hrali na veľa pretože mali majetok a ktorí to všetko hrali na poctivosť jednoduchého pracovitého života. Bolo to hádam aj preto že vedel akí boli vnútri vlastne prehnití a ako to za ich zatvorenými dverami v skutočnosti vyzerá. Čo sa týka medziľudských vzťahov, veľa ľudí to hrá na perfektné rodiny. Je to však často všetko len na oko. Majetok je jedna vec, vzťahy v dome sú však často smutné. Platí to však rovnako tak u chudobných ako aj u bohatých ľudí. Nevedno či bola to závisť a či nevôľa zo starkého strany, pretože on si vybral ženu ktorá nič nemala a hromadiť majetok hromadilo sa ťažko, zatiaľ čo tento mladík pochádzal z ustálených pomerov hoci jednoduchej, tvrdo pracujúcej, ale napokon tým aj úspešnej rodiny. Ani jeden zo starkých nič nezdedili. Materiálne, ale ani len zvykom. Boli to dvaja ľudia pochádzajúci z celkom iných sfér. Len ťažko sa tam dalo na niečom začať budovať. Študovaný pedagóg a mladá cigánka bez vzdelania či domova bolo asi dosť divoké kombo ale napokon zvládli to. Bol to len trochu iný začiatok majetkových pomerov než to bolo u produktívnych manželov z lazov, ktorí okrem majetku podedili aj tieto skalopevné pracovné návyky na ktorých sa, ak jeden nie je lenivý, vždy budovať dá. Zdedíš zem, zdedíš polia a si vychovaný a vedený k tvrdej práci. Od rodičov rozumieš poľnohospodárstvu aj chovu zvierat. Akokoľvek, ani jedna z rodín nebola nadšená, ale tvrdohlavej zaľúbenosti týchto dvoch museli ustúpiť. Ľudia sa naučili už od opíc všetko vždy sledovať prísnym okom, stáť vo svetle dobra a správnosti ktoré len jednoducho určuje väčšina daného klanu či tlupy. Ak si mimo nie si náš. Naučili sme sa hrať na lepšiu spoločnosť a potom znevažovať všetko to ostatné. Ľudia mali vždy predsudky, vyháňali slabších či iných, v ich očiach menej dobrých či správnych. Manželia, sedliaci z lazov, chceli isto pre svojho syna im podobnú nevestu. Možno nejakú s venom. Vysokou školou, z ktorej sa vraj nenaješ, opovrhovali rovnako tak ako starký opovrhoval ich zadubenosťou a sedliackym spôsobom života. Ženou cigánkou, hoci krásnou ako ženy strieborného plátna, opovrhovali rovnako tak ako on opovrhoval škaredou ženou z lazov, ktorá vyzerala ako roľník, hrubá obryňa, ktorá mala nohy ako kláty. Zatiaľ čo starkej na zábavách muži pili šampanské s jej topánky, nosili ju na rukách ako bohyňu a chceli aby bosá tancovala po ich stoloch, ženu z lazov bolo vidieť iba z vidlami. Zatiaľ čo jedna voňala parfémom a s cigaretou v ruke vyzerala ako Greta Garbo hoci doma nebolo čo jesť, druhá smrdela prasačím hovnom, na tvári mala blato, ale potom mala doma rajčinu, mäso, mlieka, vajcia aj tlačenku. Nedalo sa nič robiť. Koľkých Rómeov a Júlií už svet vyprodukoval. Milióny. Večná otázka dvoch rodín ktoré schvaľujú zväzok. Výčitky ktoré ešte dlho po svadbe visia na stene. A s čím si ty prišiel do zväzku? A ty si z akej rodiny? A aká ty si?  A z akej si ty len rodiny? Aj tak si mladí potom už musia bačovať sami. Najlepšie je bez svokrovcov. No tu starí rodičia z oboch strán vždy veľa pomáhali. Mladomanželia si čoskoro kúpili svoj nový byt. Na každú novú lyžičku, riad či tanier tvrdo pracovali. Prišli dve deti, dvaja chlapci. Starký veľa pomáhal, deti strážil, keď potrebovali ísť manželia na cesty. Polocigán prakticky vyrástol tam. Obidvaja, tetka aj jej manžel boli veľmi podnikaví. Mali obchodného ducha a nevadilo im pracovať tvrdo. Večne boli na cestách za podnikaním. Najprv sa začali venovať dovozu a predaju oblečenia z Turecka. Obchodovali so zlatom aj korálkami. Vlastnili stánok na gofry či chodili do Prahy a Brna po korune predávať korbáčiky, slaný syr. Netrvalo dlho a v krásnej lokalite, neďaleko Rúbaniska, kde krásne lesy striedajú úrodné polia, postavili si veľký dom. Mládenec obchodoval s autami, tetka začala chovať výstavných psov drobných aj veľkých plemien aj hydinu. V jednom čase mala na dvore tisíc kusov hydiny. V jednom roku predala tucty mopsov a niekoľko neapolských mastinov. Boli to ľudia mladí a plní energie. Neskôr chlapec pochopil ako sa tetka veľmi zrobila. Sama navlačovala ťažké vrecia pšenice a v noci kvôli častým vrhom takmer vôbec nespala. Budovala a zveľaďovala dom, vymýšlala jeho zariadenie či organizovala prerábky a aj drela sa celé dni a niekedy aj celé večery až do noci v záhrade, ktorá nedala sa porovnať len tak s hocičím. Bola to oáza, bol to skvost. Vybudovaný nie profesionálom, ale rokmi kreatívnou a tvrdo pracujúcou tetkou za pomoci jej úžasného talentu. Mala talent aj na zariaďovanie, mala skvelý vkus, a dom vedela zútulniť závideniahodným spôsobom. Jej dom ju bavil, milovala to všetko. Milovala svoju rodinu a zbožňovala niečo pre ňu budovať. Robilo jej to všetko takú nesmiernu radosť. Cítila sa vtedy taká šťastná. Robila to všetko pre rodinu, pre jej blaho, prosperitu, budúcnosť aj zázemie. Dávalo jej to všetko taký ten nesmierny pocit zadosťučinenia. Svoje deti milovala nadovšetko. Svojho muža strašne ľúbila aj napriek tomu že sa z neho už od začiatku črtal sukničkár. Jeden z faktorov, ktoré neskôr spustili postupný úpadok až dočasný rozklad tejto rodiny. Ale nateraz, chlapec sa viezol autobusom k rodine ktorá svojou neskutočnou húževnatosťou, prostredníctvom pracovitého, veľmi aktívneho a podnikateľského spôsobu života, pomaly vybudovala zázemie, bohatstvo aj blahobyt. Chlapec z autobusovej stanici div že nebežal. Bol plný radosti aj očakávania, že zavíta do sveta bohatých. Rýchlo sa teda hrnul cez mesto a smerom k domu. Ako išiel rok za rokom, ich majetok sa zveľaďoval a naberal na kráse. Dom aj okolie sa dalo jedine prirovnať k honosným vilám amerických celebrít. Keď sa nádejný model konečne ocitol pred veľkým domom, ostal len stáť v nemom úžase.

Koniec prvej časti